Nenechajme to uhynúť

lustig povedal: „Myslím si, kdyby Mojžíš sestavoval přikázání dneska, jedno by přidal: Budeš slušný za všech okolností. Slušnost je výjimečná kvalita, protože si ji měří každý sám a platí vždy jen v tuhle chvíli. Žes byl slušný včera, to už nikoho nezajímá. (...) Budeš ctít ohled člověka k člověku. To mi tam chybí. To první přikázání, budeš věřit v jednoho Boha, bych škrtnul a dal tam slušnost.“

bol som dlho preč

V obývačke, kde sme to celé pripravovali, som bol mesiace sám. Juraja s Karolínou som nevidel niekoľko týždňov. S Katkinou trojmesačnou Margarétkou som sa prvýkrát stretol pred týždňom. S Táňou, s ktorou som sa počas organizovania zhromaždení zasnúbil aj rozišiel, sa stretáme len málo. Od apríla ma začali prepadať úzkosti a voľný čas som trávil v krčmách. Úzkosti z toho, čo od nás očakávali, a zodpovednosti, ktorá nám bola prisudzovaná. Úzkosti z toho, že od nás aj rozumní a rozhľadení ľudia čakali, že ich budeme viesť. Že budeme pokračovať na námestiach. Že sa budeme vyjadrovať k absolútne všetkému. Že sme ktosi, bez koho to nepôjde.

Uvedomil som si, že problémom nie je len táto vláda, ale aj rozflákaná občianska spoločnosť, v ktorej ešte aj tí slobodní chcú, aby ich niekto viedol. Žiadalo sa od nás, aby sme boli jednotnejší, a teda aj ráznejší. To je nemožné. Máme rôzne skúsenosti, hodnoty, a preto je zvláštne žiadať od nás veľké konkrétnosti.