Je to iracionálne

v tom, čo sa deje na Slovenskej akadémii vied, sa ťažko orientuje. Čo sa to deje na SAV, pán predseda?

Pavol Šajgalík: Aj ja sa v tom ťažko orientujem. Ministerstvo školstva predložilo minulý rok do parlamentu cez vládu SR zákon o verejnovýskumných inštitúciách. Ten dôvod bol celkom triviálny: väčšina okolitých krajín takéto inštitúcie má a sú verejnoprávne. A má ich preto, aby tieto inštitúcie mohli mať viaczdrojové financovanie a mohli samy disponovať so svojím majetkom. Po mnohých peripetiách zrazu ten zákon prešiel pomerne hladko.

v podstate to bol teda dobrý zákon, však?

PŠ: Áno, bol to dobrý zákon, my sme s ním boli veľmi spokojní. Dokonca sme sa na ňom čiastočne aj podieľali. Do veľkej miery je podobný tomu zákonu, aký má Česká republika.

ten zákon je o transformácii SAV. O čo ide?

PŠ: Tento zákon o verejných inštitúciách zahŕňa aj novelu zákona o SAV.

prečo je tam tá novela?

PŠ: Vlastne iba preto, aby vznik akejkoľvek novej výskumnej inštitúcie mohol prebehnúť rôznymi spôsobmi. Transformácia je čosi ako keď si večer ľahneš ako štátna rozpočtová a príspevková organizácia a ráno sa zobudíš ako verejnovýskumná inštitúcia.

tomu sa dá rozumieť, ale v čom je problém?

PŠ: Peripetie sa začali tým, že sme sa dozvedeli, že do parlamentu sa predkladá novela novely, na ktorej sme sa už my nepodieľali. A vtedy sme začali tušiť, že sa deje čosi vážne. Prečo niekto novelizuje zákon, ktorý doteraz prechádzal hladko? Zrazu sme sa dozvedeli, že neplníme nejaké základné zákonné lehoty, že sme neodovzdali dokumenty, ktoré sú vraj potrebné na to, aby sa mohla transformácia vykonať a podobne. Tak sme sa pýtali, čo a ako ešte máme dodať.

čo je toho výsledkom?

PŠ: To, že najprv bola novela novely podpísaná prezidentom a minulý týždeň v utorok ju schválil parlament.

čo to znamená?

PŠ: Pre praktický chod ústavov to znamená, že sme sa 1. júla zobudili s tým, že už nie sme štátna, ale vedeckovýskumná inštitúcia, ktorú teraz treba zaregistrovať. No táto prelomená novela hovorí, že keďže nevznikol register z dôvodu nesplnenia nejakých podmienok, tak všetky ústavy SAV prechádzajú spätným chodom na štátne rozpočtové a príspevkové organizácie.

takže ak sa pýtame na to, či už konečne bude Slovensko moderná krajina, je toto krok späť?

PŠ: Samozrejme, lebo verejnoprávna forma rozväzovala týmto inštitúciám ruky na ich pôsobenie vo výskumnom európskom priestore. To vôbec nie je len o tom, ako sa to neraz hovorí, že niektoré ústavy majú možnosť zarobiť si viac, zatiaľ čo iné menej. My sa musíme naučiť žiť v tom, že vedomosť je tovar, ktorý sa dá uplatniť aj vo vzťahu k štátu. Veď sú to naše ústavy, ktoré kontrolujú po jazykovej stránke všetky návrhy zákonov, ktoré prijme Národná rada, robíme rôzne analýzy pre štátne inštitúcie. Nerobíme ich úplne bezplatne, ale môžeme s tou našou vedomosťou vstupovať do súťaže.

to znamená, že to, čo spravila vláda a väčšina poslancov, je faul na slovenskej vede?

PŠ: My to považujeme za faul. Od začiatku roka sme sa na tento prechod pripravovali. Máme za sebou osem mesiacov intenzívnej práce na množstve podkladov, ktoré bolo treba odovzdať.

a teraz je to tak, že ste to celé robili zbytočne.

PŠ: Úplne zbytočne. Navyše budeme musieť celý tento proces zopakovať, čo potrvá prinajmenšom do konca roka.

„Komunikovali sme s poslancami koalície. Mysleli sme to dobre, dopadlo to ako vždy“

pán Vozár, ty si podpísal ostrý list proti ministerke Lubyovej, kde žiadate aj jej odstúpenie. Dôvodom bol tento faul?

Jozef Vozár: Tých dôvodov bolo viac. Na tej novele sme participovali naozaj najlepšie, ako sme vedeli, aby tento proces prebehol bez problémov, aby si vedci takmer ani nevšimli, že večer si ľahli a ráno už boli vedeckovýskumnými inštitúciami. S pani ministerkou som mal v minulosti veľmi korektný, až kamarátsky vzťah a dokonca som ju podporoval pri voľbe do Predsedníctva SAV.

ešte predtým, ako sa stala ministerkou.

JV: Áno, ešte keď pracovala na SAV. Dokonca som jej gratuloval k tomu, že sa stala ministerkou v domnení, že pomôže akadémii. Takto dobromyseľne som pristupoval aj k transformácii SAV. Aj mňa však zarazilo, že transformácia ešte ani nebola ukončená, a dostalo sa nám do uší, že sa to ani nepodarí. Najskôr sme viacerí podali stanovisko na ministerstvo školstva, opäť v domnení, že to má svoju váhu, keďže sa podeň podpísali dôležití odborníci. Nemalo. Ministerka nám odkázala, že novú organizáciu zapíše, keď ešte odovzdáme taký a taký dokument. Viem prinajmenšom o troch termínoch, keď sa toto dialo.

čo od vás vyžadovala?

JV: Napríklad interné smernice orgánov, ktoré sme mohli voliť až po 1. júli, čiže až po transformácii. No ona tvrdila, že sme to mali spraviť ešte predtým. Vysvetlil som je, že to nie je možné. Povedala, že lehotu síce máme do konca roka, ale ak to odovzdáme skôr, tak ona to zapíše. Takže ľudia si napochytro zrušili dovolenky, naháňali sme sa s tým počas leta, vypracúvali interné smernice a do konca júla sme to všetko stihli. A opäť nič. Vtedy prišiel ďalší prísľub ako trojdohoda medzi pánom Rašim, pani ministerkou a predsedom SAV, že zápis prebehne do 11. septembra.