bola hlboká noc, keď evanjelickú dievčenskú dištriktuálnu školu internátnu a evanjelický sirotinec v Modre na nákladných autách obliehalo gestapo a nemeckí vojaci. Číhali, kedy z okolitých viníc strach, tma a chlad vyženie židovské dievčatá. Raziu na škole spravili hneď na to, ako niekto na gestape udal miestneho evanjelického farára a duchovného správcu Júliusa Dérera, že ukrýva židovské deti. Zverili mu ich rodičia plní strachu o holý život alebo ľudia, ktorí o farárovi vedeli, že je schopný a aj ochotný pomôcť.
Kým gestapo v ten osudný deň vrazilo do jeho kancelárie, stihol ešte poslať do školy cez záhradu svojho syna, aby židovské deti varoval. Nemci v internáte nenašli ani jedno – všetky stihli ujsť do vinohradov. Došlo im, že ich niekto musel upozorniť a tak dva dni vyčkávali, ktoré z 15 dievčat vo veku 10 – 16 rokov sa vrátia späť. Staršie sa zachránili, no tie mladšie do internátu dohnala zima a strach. Nemci ich surovo pochytali a v dodávke odviezli do záchytného tábora v Seredi. Viac o nich nikdy nikto nič nepočul. Bola medzi nimi aj dobrá kamarátka Emílie Dérerovej, dcéry farára Dérera – polosirota Zuzka Eichlerová, ktorá mala vtedy 11 rokov.
Zbytočne Július Dérer žiadal o zakročenie prezidenta Tisa, ministerstvo obrany, intervenoval na gestape. Dievčatám sa už nedalo pomôcť. Zostali len ich mená na pamätnej doske na budove bývalého dievčenského dištriktuálneho internátu, dnes vinárskej školy. Emília Dérerová, ktorá vystúpila na Dištriktuálnom dni v nedeľu 16. septembra 2018 v Aréne Poprad v rámci programu Rozpomeň sa a pamätaj, dodnes považuje to, čo sa udialo, za zvrátenosť: „Hitler bojoval proti deťom, lebo vraj ohrozovali nemeckú ríšu.“
Odvážnemu farárovi Júliusovi Dérerovi sa okrem starších dievčat z internátu podarilo zachrániť aj 30 menších židovských detí v evanjelickom sirotinci. Ako sirotám im mohol zmeniť pôvodné mená na slovenské, čím navonok stratili punc židovstva. Spravil to napriek tomu, že nebezpečenstvu vystavil svoju vlastnú rodinu. Nemci sa im vyhrážali vyhladením a nikto netušil, či a kedy to naozaj spravia. Pani Dérerová umierala od strachu o svoje tri deti. Uvedomovala si, čo všetko sa môže stať, a preto každému nachystala malý kufrík, do ktorého zabalila to najnutnejšie – bielizeň a suchý chlieb. Kufre mali takto pripravené tri roky, len občas obmenili chlieb. Farár Július Dérer však nekalkuloval a nepremýšľal nad dôsledkami – jednoducho robil to, čo považoval za správne. Po vojne, keď moc prevzali komunisti, sa mu štátna a cirkevná vrchnosť „poďakovala“ odobratím štátneho súhlasu k výkonu povolania duchovného. Zamestnal sa ako skladník v Pozemných stavbách.
„Perzekvovaní boli aj tí, ktorí Židom za vojny poskytli pomoc.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.