zostal som doslova zdesený zo socialisticko-oslavného naratívu opisujúceho spasiteľskú úlohu Andreja Kisku v budúcom vývoji Slovenska.
Som pritom volič Andreja Kisku z roku 2014 a jeho pôsobenie v pozícií prezidenta Slovenskej republiky hodnotím viac než pozitívne. Tajne som dúfal, že bude kandidovať aj druhýkrát a opäť suverénne vyhrá. Nestalo sa a ja to cítim ako jeho veľkú chybu vtedy i dnes. Totiž prezidentské voľby sa až tak vážne neberú a akosi podvedome dúfame, že to nejako, teda dobre, dopadne. No to sme si mysleli aj v roku 2004, a to ráno, keď sme sa dozvedeli, že do finále postúpilo „dream duo“ Mečiar a Gašparovič, už veru naozaj opäť zažiť nechcem. No nejde len o budúceho prezidenta. Ide najmä o podobu budúcej Národnej rady Slovenskej republiky a budúcej vlády.
Opäť, nechcem spochybniť schopnosti Andreja Kisku priviesť do politiky naozaj kvalitných ľudí a prebrať ospalých nevoličov, aby prišli k volebným urnám. Dúfam, že to dokáže, inak by jeho zamýšľaný počin bol len rozbíjačský a kontraproduktívny.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.