Čo prezrádza vyšetrovanie vraždy o Slovensku?

nedávno sme sa dozvedeli, že bývalý novinár a dôstojník Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Tóth na objednávku Mariána Kočnera rok a pol sledoval novinárov Jána Kuciaka, Moniku Tódovú, Mareka Vagoviča, Adama Valčeka či Štefana Hríba. Štefan, ako na teba tá správa zapôsobila?

Štefan Hríb: Možno si poviete, že sledovali piatich novinárov a jedného z nich zavraždili, takže mohli zabiť kohokoľvek z tých piatich. Ale ja si nemyslím, že to tak je. Podstatné je, že bol zavraždený Ján Kuciak a jeho snúbenica. Toho sa treba držať a vyšetriť to. Predpokladám, že my ostatní sme boli sledovaní preto, že v našich médiách sa nepríjemne písalo o Kočnerovi a o ďalších ľuďoch. Tí, ktorí sú slabí, často reagujú tak, že nezmenia svoje správanie, ale chcú diskreditovať tých, ktorí na to správanie poukazujú.

keď do médií preniklo známe uznesenie o obvinení štvorice osôb, spomínalo sa v ňom aj to, že vykonávatelia vraždy disponovali detailnými, profesionálne spracovanými informáciami o Jánovi Kuciakovi. Vo svetle výpovede Petra Tótha to môže byť aj tak, že výstupy z jeho sledovaní boli využité pri vražde.

Hríb: V 21. storočí sa mi zdá zvláštne, že niekto si objedná informácie o novinárovi, ktorý chodí na verejné miesta, verejne publikuje články, nerobí s tým žiadne tajnosti. Vyzerá to ako zlá detektívka. Všetci si asi kladieme otázku, ako je možné, že bývalý novinár sledoval iných novinárov a že mu za to Kočner platil tisíce eur. Ale ja mám rovnaký pocit už od vzniku tejto republiky. Tá bola od začiatku postavená na podvodoch. Na privatizačných podvodoch, na podvodoch s rozdelením Československa, na podvodoch s únosom-neúnosom prezidentovho syna. Odvtedy sa nám síce striedajú politické garnitúry, ale mám pocit, že hlavný prúd sa od roku 1993 nezmenil. Keď je niečo založené na podvodoch, skôr či neskôr sa stanú veci, ako je vražda Jána Kuciaka. Sledovanie Petrom Tóthom je len malým kamienkom v mozaike. To, čo tu dnes vidíme v súvislosti s vraždou, podľa mňa odhaľuje podstatu Slovenskej republiky tak, ako bola založená. 

Jozef Rajtár: Sledovanie novinárov Petrom Tóthom na objednávku Mariána Kočnera nie je, bohužiaľ,  nič prekvapivé. Vieme, že dlhodobo spolupracovali na mnohých veciach. Otázka je, či sa Tóth aj inak podieľal na tých tragických udalostiach, alebo robil len okrajové práce. Predpokladám, že to je predmetom vyšetrovania. Nie je prekvapivé ani to, že Marián Kočner využíval iných ľudí na zisk informácií. Je o ňom známe, že keď jeho prípady riešil vyšetrovateľ, ktorý nebol „jeho“, tak Kočner zistil, že pred desiatimi rokmi priateľka daného vyšetrovateľa niečo spravila. Prišiel za vyšetrovateľom a povedal mu, že ak bude pokračovať, informáciu zverejní. Toto bola jedna zo základných metód Kočnerovej práce.

ján Spišiak, vy ste sa už verejne vyjadrili, že po obvinení spomínanej štvorice začali médiá niektoré informácie z vyšetrovania zverejňovať, čo samotnému vyšetrovaniu nepomáha. Myslíte si, že je v poriadku, že informácia o Petrovi Tóthovi a jeho sledovacích aktivitách sa dostala do médií?

Jaroslav Spišiak: Prvé, čo mi v tejto veci napadlo, bolo, ako je možné, že sa o tom dozvedeli novinári. Buď to nejakými kanálmi vyzradil on sám, aby o tom prebehla debata ešte predtým, ako sa to oficiálne dostane na verejnosť, alebo to vyzradili policajti. Možno je to v dobrej viere, možno je to taktika postupu.

stretli ste sa počas svojho pôsobenia v polícii s menom Peter Tóth, riešili ste niečo s ním?

Spišiak: Áno, stretol som sa s tým menom aj s takto pomenovanou osobou a aj sme všeličo riešili.

čo ste riešili?

Spišiak: To je predmetom služobného tajomstva.

BORIS NÉMETHJaroslav Spišiak: V hlavách ľudí pôsobí pocit, že možno to nie je až také zlé. A s týmto by bolo treba niečo urobiť, nie zavrieť pár mafiánov, ktorí s bejzbalkami behajú po uliciach. Je to horšie!

pýtam sa preto, že okolo Mariána Kočnera, na ktorého sa teraz sústreďuje pozornosť verejnosti, sa za celé roky jeho činnosti pohybovalo veľa dôležitých ľudí v tejto krajine. Išlo napríklad o najbohatších ľudí v štáte zo skupiny Penta, o vplyvných politikov, podnikateľov a podobne. Aký postoj máme ako novinári a verejnosť zaujať k celému „Kočnerovmu prostrediu“?

Hríb: Už len z úcty a nášmu dlhu voči Jánovi Kuciakovi a jeho snúbenici je teraz našou zodpovednosťou prispieť k tomu, aby sa pravda odhalila. A celá pravda nie je to, že za vraždou je jedna objednávateľka z Komárna. A ja si myslím, že celou pravdou nie je ani to, že to celé urobil nejaký Kočner. Nemyslím si, že je jediný zodpovedný. Ak by tento štát fungoval normálne, tak Ján Kuciak by teraz žil. To, že to tak nie je, že Kočner si vedel veci vybaviť, je spoluzodpovednosť tých, ktorí to umožnili. Oni tento systém vytvorili a profitovali z neho na úkor Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

kto presne sú teda tí zodpovední ľudia?

Hríb: Samozrejme, že celý zoznam sa tu nedá vymenovať. Zodpovední sú tí ľudia, ktorí sú rozhodujúci v tom, ako Slovensko funguje. Vláda, ministri, šéfovia polície, prokuratúry, súdov, to sú ľudia, ktorí umožňujú, aby právny štát fungoval, alebo nefungoval.

okolo Mariána Kočnera sa však hýbe niekoľko konkrétnych vplyvných ľudí. Skúsme si ich pomenovať.

Hríb: Jeho sused cez stenu bol Robert Fico. Je to síce absurdné, ale pripusťme, že to je náhoda. Advokát Roman Kvasnica však v nedávnom rozhovore povedal, že keď zastupoval Hedvigu Malinovú, prišiel za ním Marián Kočner. Raz vystupoval v mene predsedu vlády, potom v mene generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. To je ďalšia náhoda, vymyslel si to? Ale poďme ďalej. Keď mal Kočner problémy so zákonom, jeho prípady vždy dostali na stôl tí istí policajti, Jombík a Barochovský. Prečo to vždy dostali títo dvaja a prečo sa ich vyšetrovanie vždy skončilo tak, že skutok sa nestal? Keď dáme všetky takéto osoby, spojené s Kočnerom, vedľa seba, ukazuje sa, že celý systém fungoval a do veľkej miery stále funguje tak, že umožňuje tento typ správania, prežitia, bohatnutia a v konečnom dôsledku aj zavraždenia novinára.