Je starostom na východe a volajú ho druhý Ledecký

čo hovoríte na to, že vás označujú za druhého Vladimíra Ledeckého? 

Neviem, koľko je ešte ďalších starostov, ktorí robia to, čo my, ale podľa mňa je ich viac. Určite by sme našli aj tretieho, štvrtého a tak ďalej. Vlado Ledecký nebol mojou hlavnou inšpiráciou, ja som založil stavebnú firmu a do úradu som išiel s tým, že chcem zvýšiť zamestnanosť. Tiež som si dal za cieľ nenakupovať služby pre mesto od externých partnerov, ale čo najviac fungovať svojpomocne. 

rómovia tvoria v Raslaviciach pätnásť percent z celého obyvateľstva. Mnohí starostovia z okolia by vám povedali, že to je nič, že nemáte skutočné problémy.

To je relatívne. Podarilo sa nám vytvoriť 82 nových pracovných miest, z toho 44 pre Rómov. Ktorá obec má zamestnaných osemdesiat ľudí? Niekedy sme mali sto ľudí vo verejnoprospešných prácach, teraz máme asi len desať. Mali sme 278 nezamestnaných, teraz máme 135. Nie je to len o ponúknutí práce, ale aj o tom, že ich vedieme k pozitívnym pracovným návykom, k zodpovednosti ku financiám či školstvu. Do práce ich väčšinou berieme cez projekty. A keď sa za jeden či dva roky u nás zabehli, väčšina z nich si bola schopná nájsť ďalšiu prácu. Máme štyroch zamestnaných v Tescu, ďalších na stavbách v Košiciach, mikrobus chodí z rómskej komunity do Košíc do fabriky, kde šijú poťahy na sedačky do áut. Traja pracujú v miestnej škole ako asistenti. Aj keď možno nemáme veľa Rómov, nie je jednoduché robiť s takýmito dlhodobo nezamestnanými ľuďmi. Stále treba dohovárať, usmerňovať, naprávať. 

čo boli hlavné problémy Rómov v Raslaviciach, keď ste nastupovali do úradu? 

Najväčší bola nezamestnanosť. To isté spomína aj Vlado Ledecký – keď sme im dali prácu, vodu, začali sa viac venovať napríklad aj školstvu. Popri práci sa však ukázali ďalšie problémy. Veľmi často hovorím s terénnymi pracovníkmi, s ktorými dovtedy nikto nekomunikoval. Kým som nebol priamo v osade, ani ja som nevedel, aké majú vlastne problémy. To je problém nás, majority. Nevieme, ako skutočne žijú, väčšinou sme ich odsunuli na okraji obce, a vytvorili si nejaký obraz pri prechádzaní okolo. 

čo ste o Rómoch zistili? 

Že sa veľmi kastujú a závidia si. Žil som v tom, že sú súdržní. Keď som hral v kapele, spoluhráč Žolták, syn slávnych muzikantov, mi opisoval, ako si pomáhajú. Že majú „včielku“ – päť alebo desať rodín sa dá dokopy a každý mesiac odkladá dvadsať eur, ktoré každý mesiac dajú inej rodine. Ale keď som ja zamestnal piatich ľudí cez projekt, ďalší desiati sa prišli sťažovať, prečo som nevzal ich. Zistil som, že veľa rodín nemá zavedenú vodu a že veľa ľudí žije v jednom dome a deti sa tam nemajú kde učiť. Ako sa môžeme čudovať, že majú vši, keď nemajú vodu? 

okrem práce je teda kľúčové aj bývanie?

Už od začiatku sme ich zamestnávali s tým, že všetky dlžoby, ktoré majú voči mestu, musia postupne vyrovnať. Dali sme im na to splátkový kalendár. Zistili sme však, že je u nich veľký problém so spravovaním peňazí, celú výplatu minú. Že nevedia hospodáriť s peniazmi, to sme si uvedomili až po roku. Preto sme sa začali pri zamestnávaní pýtať: čo by ste chceli? Do čoho by ste chceli investovať? Ak chcel niekto postaviť dom, vzali sme ho s tým, že si na to ide našporiť. Máme teraz tri konkrétne príklady pomoci. 

napríklad? 

V jednom malom domčeku, desaťkrát desať metrov, žili dve rómske rodiny. Spadla im strecha. Našťastie tam vtedy neboli. No a potom sa im prepadla ešte aj jedna strana domu. Bolo jednoznačné, na čo si chcú našporiť. Zamestnali sme na striedačku jeden rok chlapov, druhý rok ženy z jednej aj z druhej rodiny. Za dva roky zamestnávania si dokázali našporiť dva a pol tisíca eur. Statik však povedal, že bývalý dom sa nedá zrekonštruovať, preto si teraz stavajú nový.