Nemecký parlament označil masakre približne 1,5 milióna Arménov Osmanskou ríšou v roku 1915 za genocídu. Čo to znamená pre Arménov? A čo pre dnešných Turkov?

Osemtisíc tých najlepších mladých ľudí zo Slovenska odchádza študovať na české vysoké školy. Osemtisíc ročne. Len dvadsať percent z nich sa po skončení štúdia vracia domov.

Hokejové majstrovstvá Slovákov sklamali. Mnohých fanúšikov navyše rozladilo, že kým sa naši trápili, Česi vyhrali svoju základnú skupinu. Nielen v hokeji nás však Česko poráža.

Prečo staviame pamätníky zločincom? Je ich protestné polievanie farbou oprávnenou reakciou? Mal by štát proti ich zhotoviteľom zakročiť?

V 60. rokoch prišiel do našich kín ruský film Obyčajný fašizmus; historický dokument režiséra Michaila Romma bol jedným z posledných verejných artefaktov poststalinského „odmäku“.

Pod vyhrážkou výpovede nariadilo vedenie televízie Prima svojim redaktorom, aby utečencov zobrazovali výhradne ako hrozbu a riziko. Informoval o tom server HlídacíPes.org

Dokument Tomáša Makaru nielen o tom ako starosta napadol Ľuboša Lorenza ale hlavne o zmýšľaní niektorých obyvateľov obce Veľký Lipník.

Obyvatelia Veľkého Lipníka vykrikovali, že komunistický prokurátor Pješčak, ktorému odhalil pamätnú tabuľu, bol najslušnejší človek, ktorý kedy v obci žil a pľuli na Lorenza.

Starosta obce Veľký Lipník brutálne napadol Ľuboša Lorenza pri proteste proti osadeniu pomníku pre komunistického prokurátora Pješčaka. Výtvarníka odviezli do nemocnice.

Kráčam, dýcham a žijem na Slovensku. V potenciálne krásnej krajine. Predsa tu však moje bytie nie je naplnené. A nie som sám. Prečo to tak musí byť?