štát prijal Listinu základných práv a slobôd, vyhlásil Ústavu a zaviazal sa chrániť zdravie jednotlivca. Preto trvá na povinnom očkovaní, chráni nefajčiarov, dohliada na bezpečnosť práce. Preto je jeho úlohou vytvoriť systém zdravotnej starostlivosti, ktorá je geograficky a časovo dostupná, ekonomicky prístupná, eticky prijateľná a kvalitná.
Ústava nepožaduje úplnú bezplatnosť zdravotnej starostlivosti. Ústava zakotvuje systém verejného zdravotného poistenia, ktorý kumuluje a prerozdeľuje prostriedky podľa zákona. Zdravotná poisťovňa musí uhradiť zdravotnú starostlivosť, keď jej to štát zákonom výslovne prikázal. V prerozdeľovaní zdrojov zdravotného poistenia je kľúčovým hráčom štát.
Môžeme tvrdiť, že podstatou a zmyslom bezplatnosti zdravotnej starostlivosti je jej dostupnosť a všetci poistenci majú rovnaký nárok na zdravotnú starostlivosť zodpovedajúcu ich objektívnym potrebám a požiadavkám aktuálneho vedeckého poznania v medicíne. Môžeme sa odvolať na nálezy českého ústavného súdu, podľa ktorých sa liečba nedá deliť na základnú, lacnejšiu, menej vhodnú a účinnú a na nadštandardnú, drahšiu, no vhodnejšiu a účinnejšiu. No pravda je aj to, že ekonomické možnosti štátu limitujú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a zo systému zdravotného poistenia vieme prerozdeliť iba to, čo doň vyberieme.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.