jedna publikácia svojím podtitulom trefne pomenovala Masarykovu štartovaciu líniu: Syn kočiša a kuchárky. Masaryk sa narodil v roku 1850 do rodiny zamestnancov menšieho cisárskeho statku na južnej Morave, kde vtedy ešte kvitla etnická a jazyková diverzita. Jeho matka Terézia, pôvodom Češka, sa živila ako kuchárka v bohatších rodinách. Zdalo sa, že sa nikdy nevydá a ako 31-ročnej sa jej narodilo nemanželské dieťa. Po štyroch mesiacoch umrelo. Po trpkej skúsenosti odišla slúžiť do Hodonína, kde stretla o desať rokov mladšieho Slováka z Kopčian, Jozefa.
Jozef do školy nikdy nechodil. Čítať ho naučila akási stará vdova, ktorej musel na oplátku za lekcie čítania okopávať zemiaky na roli. Písať ho naučil až jeho vlastný dospievajúci syn Tomáš. „[On] vyrastal ako dieťa nevoľníka v zapadnutej dedine (...), jeho pravou školou a jeho svetom zostala príroda. [Ona] bola vzdelaná v nemeckej škole, čo jej otvorilo dvere k vyšším spoločenským kruhom, a poznala život v hlavnom meste; poznala však i bolesť zničenej lásky, hlbokú poníženosť a vrúcnosť pokánia. Boli si tak veľmi nerovní vekom, vzdelaním i životnou skúsenosťou – a predsa v sebe našli zaľúbenie,“ píše Stanislav Polák v zbierke Za ideálem a pravdou I. Na oboch rodičov Masaryk spomína v rozhovoroch s Karlom Čapkom ako na prirodzene veľmi inteligentných ľudí. Súčasne otvorene priznáva, že z rodičov mala naňho väčší vplyv matka. Najmä v jednej veci.
zúrivý katolík v kováčskej dielni
„Po mamke som bol silne nábožný. Miništroval som u nášho kaplána Františka Satoru, a toho som priam miloval... Keď som miništroval, zdalo sa mi, že páter František je ako Pánboh a ja jeho anjel; to bolo moje najväčšie šťastie,“ opisuje Masaryk svoje rané dojmy z katolicizmu.
Jeho záujem o teológiu sa vekom prehlboval. Zahrabaný v knihách študoval na zámku v Čejkoviciach staré knihy zo 17. a 18. storočia, čo tam ostali po jezuitoch: „Tie knihy som úplne hltal a stal sa z toho zo mňa taký zúrivý katolík, až som na katolícku vieru obrátil kováčovu ženu. Bola to Nemka.“
Masaryk mal vtedy štrnásť a nijako by nepripustil, že umrie ako člen Českobratskej cirkvi. Krátko pred svojou smrťou povedal, že z katolicizmu naňho v mladosti najviac zapôsobili najmä živý transcendentizmus, katolícky univerzalizmus, ktorému rozumel ako medzinárodnosti a svetovosti, no takisto to boli duch propagandy a misionárstva, úsilie o jednotný svetonázor, organizovanosť a autorita. No potom sa dostal aj k iným pohľadom: „Tomu sa rozumie, staršiemu chlapcovi sa však dostanú do rúk protikatolícke spisy, ktoré poukazujú na cirkevný absolutizmus, výlučnosť a násilníckosť... vyvíjal som sa v dobe rastúceho liberalizmu a jeho boja proti politickému a cirkevnému absolutizmu; viete, nemohol som nemyslieť na knihy ako Renanov Život Ježiša...“
„Masaryk spomína, že sa najmä v lete pracovalo od tretej rána až do jedenástej večer, keď museli pohotovo opravovať pluhy a podkúvať kone.“
V tom istom čase končí Masaryk základnú škola a jeho kariéra sa má začať uberať akademickým smerom.