Integrácia po slovensky: Veselé a segregované deti

riaditeľka Základnej školy Lúčna vo Vranove nad Topľou nemá rada pomenovanie Róm. Blažena Matisová svojich rómskych žiakov volá radšej „veselé deti“. Familiárne pomenovanie však po čase naberie trpký význam. V ZŠ Lúčna sú na druhom stupni štyri prísne rozdelené triedy. Áčka je pre nadané deti s IQ nad 130. Céčka je športová trieda, kam chodia deti, ktoré trénujú už odmalička. Béčka je trieda pre „bežné“ deti, v ktorej je aj zopár rómskych žiakov. No a déčka, tú volajú „veselá trieda“. Keď si uvedomíme, že je to segregovaná trieda, zložená z čisto rómskych detí, úsmev nám zamrzne. Keďže je v tej triede poriadne veselo, dosahuje aj najslabšie výsledky. Približne polovica žiakov má na vysvedčení päťku. Veselé triedy vznikajú len na druhom stupni, keďže vtedy do školy prichádzajú deti z neďalekej rómskej komunity v Čičave, ktoré prvý stupeň vychodili v miestnej škole. A tak kým na ZŠ Lúčna na prvom stupni (bez detí z Čičavy) prepadlo iba 1,52 percenta žiakov, na druhom stupni (s deťmi z Čičavy) ich prepadlo 11,6 percenta.

integrácia po slovensky

Riaditeľka je v neľahkej situácii. Ešte pred dvadsiatimi rokmi k nim prišlo z neďalekej rómskej komunity v Čičave len desať žiakov, dnes ich majú osemdesiat. Keďže nie sú dosť nadané intelektuálne ani športovo, majú pre nich na druhom stupni voľné len dve triedy: béčku a déčku. V ideálnom svete by rómski žiaci tvorili polovicu v každej triede. No v reálnom svete je to inak. V béčkach je iba zopár rómskych žiakov, lebo ak je v triede s tridsiatimi žiakmi osem „veselých“, nerómski rodičia sa už sťažujú a svoje deti prepisujú na inú školu. A v déčke sú tí ostatní. „Je to taká integrácia po slovensky. Len tie najlepšie rómske deti pôjdu do zmiešanej triedy,“ vysvetľuje Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry, ktorá sa vzdelavaním v Čičave aj na tejto škole dlho zaoberala.

„Ak nechcú riaditelia na školách prísť o žiakov, potrebujú tých rómskych segregovať.“

Ktorí Rómovia sa dostanú do béčky? Tí, ktorí prídu za riaditeľkou a povedia jej, že nechcú mať deti vo veselej triede. Riaditeľka Matisová podľa toho vie, že týmto rodičom záleží na vzdelaní a deti budú doma pri učení podporovať. V béčke idú totiž žiaci rýchlejším tempom – vyžaduje sa napríklad aj práca s elektronickým systémom Edupage. „Aj v déčke sa normálne učia. Vyžadujú sa aj domáce úlohy, ale deti ich nerobia,“ vysvetľuje riaditeľka rozdiely. Dodáva, že každá déčka má svojho asistenta učiteľa a pre žiakov ponúkajú aj doučovania. No ani na tie deti nechodia.

Situácia na tejto základnej škole nie je výnimočná. Odborníci majú hranicu stanovenú jasne: ak na škole presiahne počet rómskych žiakov dvadsať percent, dá sa očakávať, že škola začne segregovať. A to najmä preto, aby predišla odlevu nerómskych žiakov zo školy. Riaditelia na školách s týmto hraničným percentom síce poznajú tie pekné reči o segregácii, no musia sa správať pragmaticky. Ak nechcú prísť o žiakov, potrebujú tých rómskych segregovať. Preto začínajú odborníci hovoriť o tom, že na riešenie segregácie sa treba pozrieť o čosi vyššie – do mestskej samosprávy. „Myšlienka desegregácie na úrovni miest je veľmi dôležitá. Skúsme to nastaviť tak, aby rómske deti na školách nepresiahli 20 percent,“ vysvetľuje Lajčáková.