Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Európa pred kolapsom

.anton Vydra .spoločnosť .knižnica

Bulharský politológ Ivan Krastev je známy verejný intelektuál. Jeho vyjadrenia sa čoraz viac citujú v médiách. Môže za to jeho erudícia, kultúrny prehľad a ťah na bránu pri výklade problémov, s ktorými zápasí svet a najmä európsky projekt. Ako však čítať jeho knihu o kríze Európy?

Európa pred kolapsom Tom Grimbert/UNSPLASH

mohlo by sa zdať, že Krastevova kniha Čo príde po Európe? vnáša do spoločenského diskurzu priveľkú dávku pesimizmu nad starým kontinentom. Rozpad, kríza – to sú slová, ktoré sa v nej opakujú ako únavný refrén. Iste, všetci vieme, že Európa sa borí so svojím kritickým obdobím, vieme, aké nálady sa v nej vzmáhajú, že sa k životu prebrali fašistické hnutia a že sa darí populistom typu Orbán, ale aj Fico či Danko (očarený práve úspechmi maďarského premiéra). Keď Krastev hovorí o utečeneckej kríze, ktorá podlomila európsku ideu tolerancie, má na mysli to, že ju vystavila tvrdému testu. Ak sa ešte donedávna Európa pýšila ideami tolerancie, zdvorilosti, súcitu a ľudských práv, dnes sa ukazuje, aká plytká bola viera v tieto hodnoty, čo dokazujeme reakciami na utečeneckú krízu: múry a ploty.

pesimistické scenáre

Európa, ako ju vykresľuje Krastev, je kontinentom, ktorý si to plnou parou namieril priamo k svojmu rozpadu: „Európania považovali šírenie demokracie za podmienku bezpečného a prekvitajúceho sveta a migračná kríza vieru v tento predpoklad radikálne oslabila.“ Dnes by už mnohí Európania privítali radšej tvrdých diktátorov v moslimskom svete, ktorí by cez svoje hranice nepustili preletieť von azda ani muchu. Európa by si tak žila vo svojom uzavretom blahu, bezpečí a prosperite a mohla by naďalej veriť, že demokracia je základnou podmienkou pokojného života. Túto vieru si mnohí Európania nechali vziať. A vzali im ju populisti.

„Súcit Stredoeurópanov k iným utláčaným obyvateľom planéty je takmer nulový...“

Krastevova kritika Európy rozvracia zabehnuté predstavy o vrcholoch našej kultúrnosti: ľudské práva, tvrdí, nie sú typicky európsky výtvor, zrodili sa v 70. rokoch minulého storočia. Súcit Stredoeurópanov k iným utláčaným obyvateľom planéty je takmer nulový, za čo môžu aj politici, ktorí z toho ťažia. Utečenci, ktorí sa valia do bohatých krajín, tam idú zaiste aj z ekonomických dôvodov, pretože – hovorí Krastev – na krajine, v ktorej sa narodíme, záleží. Taká je totiž naša európska rovnosť. Krajina narodenia vášho dieťaťa bude garantom jeho budúcnosti a blahobytu. Ste pred pôrodom, choďte priviesť svoje dieťa na svet do Nemecka! Tieto veci pomenúva Krastev jasne a neúprosne.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite