niektoré hodnoty sa nám dnes môžu zdať samozrejmé. No aj preto si treba pripomínať, že ešte pred niekoľkými desaťročiami za ne museli odvážne bojovať mnohí disidenti, učitelia, umelci, statoční občania a takisto študenti.
1946
Parlamentné voľby v roku 1946 boli posledné slobodné voľby pred uchopením moci komunistami. Na Slovensku v nich išlo o dramatický súboj medzi Komunistickou stranou Slovenska a Demokratickou stranou, ktorá napokon vo voľbách na Slovensku zvíťazila. Členovia a funkcionári DS boli mladí ľudia, lebo „starí“ demokratickí politici, bývalí členovia predvojnových a vojnových strán – agrárnici a ľudáci – boli skompromitovaní činnosťou počas slovenského štátu. Tieto voľby boli pre študentov dôležité aj preto, lebo nový volebný zákon z roku 1946 znížil aktívne volebné právo z 26 na 21 rokov a pasívne z 21 na 18 rokov.
Predvolebná kampaň medzi študentmi vyvrcholila demonštráciou na Svoradove (neskôr známy ako Študentský domov Mirka Nešpora). Pôvodne katolícky internát už bol poštátnený, no stále bol silnou základňou katolíckej a demokratickej mládeže. Dňa 23. mája 1946 (dva dni pred voľbami) sympatizanti DS zorganizovali polnočný sprievod mestom, ktorý sa pred Svoradovom zmenil na niekoľkotisícovú manifestáciu. Jeden z akademikov prítomných v internáte z balkóna vyzval prítomných, aby „strážili demokraciu a zabránili prieniku komunistickej totality“. Medzi manifestujúcich však vtrhli komunistickí sympatizanti a partizáni, ktorí ich fyzicky napadli. Šestnásť študentov bolo zranených kameňmi, valaškami, bezohľadnou jazdou nákladného auta, ktoré provokujúcich komunistov doviezlo, a tiež strelnými zbraňami.
1948
Prevzatie moci predstaviteľmi KSČ vo februári 1948 sprevádzali takisto štrajky a manifestácie, ktoré mali demonštrovať masovú podporu obyvateľstva. Menej sa už vie, že sa ozvali aj opačné hlasy. Jedným z mála verejných protestných vystúpení boli dva pochody vysokoškolákov na Pražský hrad 23. a 25. februára 1948, na ktorých sa zúčastnilo niekoľko tisíc študentov.
Pochodujúcich študentov prijal prezident Edvard Beneš, ktorý práve rozhodoval o budúcnosti republiky. Študentská delegácia prezidenta ubezpečila o svojej podpore a vernosti a vyzvala ho, aby zabezpečil aj naďalej nezávislý a samostatný štát Čechov a Slovákov. Beneš im neurčito odpovedal, že sa bude snažiť problémy vyriešiť tak, aby došlo k dohode všetkých politických strán a aby bola v krajine zachovaná demokracia. Vieme, že sa tak už nestalo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.