„všetci boli politicky angažovaní za účelom zlepšenia, napriek ohrozeniu a vedomiu, že sa niečo môže stať. Ich hrdinstvo a obeta mohla mať následky, oni išli napriek tomu do toho. Väčšie dobro uprednostnili pred sebou.“ Tak znela odpoveď skupiny stredoškolákov na otázku, kto sú hrdinovia pre nich a čo ich spája.
Diskusie z cyklu Hrdinovia medzi nami kolujú po slovenských školách a mestách, aby prebudili témy a príbehy, ktoré spoločnosťou rezonujú. Jednou z nich je odliv slovenských mozgov. „Kto plánuje po strednej škole zostať študovať na Slovensku?“ znela otázka Laca Oravca, moderátora diskusie na bratislavskom bilingválnom gymnáziu C.S. Lewisa. Ruku nezdvihol nikto. Nasledovala otázka, kto sa po zahraničných štúdiách žiť na Slovensko vráti. V triede opäť zaznelo ticho.
„Do zahraničia odíde po ukončení vysokej školy každý desiaty Slovák.“
Ešte pred otázkami pustili organizátori žiakom dokument Na hranici od Dominika Jursu, ktorý opisoval stav slovenskej spoločnosti. „Vedela som, že Slováci odchádzajú do zahraničia, no netušila som, že až do takých rozmerov,“ reagovala študentka na otázku, čo ju na filme zaujalo najviac. Do zahraničia odíde po ukončení vysokej školy každý desiaty Slovák. Nad definitívnym odchodom z krajiny uvažuje až tretina študentov. 42,5 percenta maturantov uvažuje nad tým, že si podá prihlášku na štúdium v zahraničí. Pätnásť percent našich študentov študuje v zahraničí, pričom v iných krajinách je toto číslo len na piatich percentách. Zahraniční študenti pritom záujem o štúdium na Slovensku nemajú. Hlavým dôvodom na odchod je pre mladých korupcia, nespokojnosť s vládou a nezamestnanosť v našej krajine. Neutekajú pre zlú kvalitu školstva, ale pre stav Slovenska. Školstvo je podfinancované, no zároveň tak prichádza o peniaze vkladané do vzdelávania.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.