vtedy zasiahol ďalší ničivý agresor. Vypukla najničivejšia pandémia chrípky v dejinách ľudstva, tzv. španielska chrípka. Pričom táto pandémia nemala nič spoločné so Španielskom. Španielsko bolo v prvej svetovej vojne neutrálnou krajinou a netýkalo sa ho prísne embargo na informácie a vojnovú cenzúru. V máji v roku 1918 španielske noviny prvé priniesli informáciu, že vo svete sa šíri epidémia chrípky, ktorá čoskoro prerástla v pandémiu zasahujúcu všetky kontinenty zemegule.
Pandémie chrípky postihovali ľudstvo odnepamäti. Historické záznamy a kroniky hovoria, že v každom storočí postihli našu zem najmenej štyri pandémie (záznamy od roku 1100 do roku 1900). Najopísanejšia je pandémia tzv. španielskej chrípky z rokov 1918 – 1919, ktorá pripravila o život viac ako 50 miliónov ľudí, viac ako ich bolo zabitých v prvej svetovej vojne či v ruských gulagoch. Ani u tejto pandémie, ako u všetkých predchádzajúcich pandémiách v minulých storočiach, nebol známy jej pôvodca. Že išlo o chrípku sa predpokladalo z popisov priebehov ochorení a úmrtí.
V minulom storočí boli štyri pandémie chrípky: španielska chrípka, H1N1, 1918-1919, zabila viac ako 50 miliónov ľudí, singapúrska chrípka, H2N2, 1957-58, zabila okolo 700 tisíc ľudí, hong-kongská chrípka, H3N2, 1968-69, zabila okolo 350 tisíc ľudí a ruská chrípka, H1N1, 1977-78.
„Divo žijúce vodné vtáky, ktoré neochorejú, vírus rozmnožujú a šíria.“
Prvá laboratórna infekcia vírusom chrípky sa podarila až v rolu 1932 v Londýne, F.M. Burnetovi so spolupracovníkmi, ktorí náhodne naočkovali fretky výtermi chorých na chrípku. Fretky dostali horúčkovitý zápal dýchacích ciest a nakazili sa aj zdravé fretky, neočkované v susedných klietkach chovu. Nakazil sa aj vedecký pracovník, ktorý pracoval vo zverinci, C.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.