záverečné slová z piesne Krv na rukách rapera Veca budem mať vyryté v duši navždy. Rovnako ako citát zo spomínanej knihy: „Mama Zlata deťom vždy hovorila – nepodvádzajte, nerobte druhým zle, ale buďte odvážni a nedajte sa!“
Minulú nedeľu ma celý deň prenasledovali výčitky, že kým ja som oddychoval po sobotnej makačke s drevom, dvanásť aktivistov Greenpeace stále sedelo v base. Tu u nás na Hornej Nitre, priamo v centre „všeobecne prospešnej“ baníckej ťažby. Ja so svojím dátumom narodenia (55 rokov) kazím vekový priemer organizátorom Za slušné Slovensko u nás aj celoslovensky, ale o to lepšie to funguje. Aj cez víkend to je tak, že mladí burcujú. Mám neprijatý hovor od Ivany, Veronča na messengeri vyzýva na podporu, syn Matej večer húta nad akciou, Eva sa priamo pýta, či niečo nepodnikneme.
Neviem, či sú aktuálne udalosti väčšine ľahostajné, no cítime, že my nemôžeme mlčať. Dlhodobo vzdorujú aj iní. Občania Opatoviec nad Nitrou statočne bojujú proti nezmyselnému zámeru otvoriť nové ťažobné pole formou obecného referenda. Primátorka Prievidze Katarína Macháčková opakovane vyzýva na začatie odborného riešenia situácie, ktorá skôr či neskôr musí viesť k útlmu baníctva a transformácii regiónu. Statočná sekretárka Eva Pipíšková z Hornonitrianskych baní odmietla podpísať petíciu na podporu zachovania ťažby uhlia, riskujúc tým stratu práce. A čo ostatní obyvatelia regiónu? Nesprávame sa ako žaba v pohári vody, keď dlhodobo akceptujeme výrazne vyšší výskyt závažných ochorení na Hornej Nitre? Naozaj sa necháme uvariť? Dokedy sa budeme báť?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.