Botanika v betóne

nie, reč nie je o komplikovaných tropických rastlinách ani o orchideách z baumaxu. Šéf britského obchodu s rastlinami Smith&Goat zostavil pre The Guardian rebríček piatich najobľúbenejších rastlín medzi mladými ľuďmi. Sú to: monstera, papraď, fikus, kalatea a akýkoľvek kaktus. Znejú vám povedome? To preto, že na chodbe vašej základnej školy je určite aj doteraz aspoň jedna monstera, rastlina vyššia ako všetci žiaci, s listami veľkými ako lopúchy a s dierami, cez ktoré nejedno dieťa nemilosrdne prepchalo ruku. V ambulancii mal pre zmenu určite aj váš pediater nejaký ten fikus či kaktus, ktorý sa tak dobre vynímal na bielom sterilnom podklade. No a kto nemal doma papraď? Rastlinu, ktorá sa spolu so svokrinými jazykmi stala symbolom socialistickej domácnosti?

Tieto rastliny dokázali prežiť sálavé teplo z radiátorov či tmavé bytové kúty a dokážu prežiť aj všetky trendy. Aj dnes si našli cestu do moderného mestského bytu, kde sú tou najvychytenejšou dekoráciou. Takmer každý interiérový dizajn ráta s nejakou rastlinou, zopár nadšencov však ide ešte ďalej. V zahraničí je už na vrchole trend, ktorý sa u nás ešte len rozbieha – interiér v štýle „house jungle“, ktorý prepcháva malé mestské byty rastlinami. Cieľom je mať hoci aj sto kvetináčov v dvojizbovom byte, hlavne nech sú koncentrované na jednom mieste tak, aby sa človek doma cítil ako v botanickej záhrade. No a keďže naše staré známe socialistické rastliny vedia prežiť aj ťažké podmienky panelákov, sú pre tento trend ideálne. A to, že žiarivo nekvitnú, ale štýlové sú najmä veľké a zaujímavé listy, nikomu neprekáža. Veď ide najmä o zeleň.

žiadne orchidey

Útočiskom pre všetkých nadšencov botaniky sa s v Bratislave stal obchod s rastlinami Botanical Lab. Jeho zakladateľky Zuzana Mlynárová a Lenka Márföldy si žiadny prieskum trhu robiť nemuseli. Vedeli, že klasické kvetinárstva a veľké reťazce síce ponúkajú izbové rastliny, ale ani zďaleka nie podľa ich vkusu. A navyše „tamojšie rastliny sú vypestované rýchlo, v nie najlepšej zemine a nemajú dlhú životnosť,“ vysvetľuje Lenka. Im záleží najmä na tom, aby ponúkali rastliny vypestované odborníkmi, ktoré sú už prispôsobené európskej klíme. Majú tak „uja kaktusára“ od Prahy či pestovateľa orchideí z Rakúska. Od zákazníkov, ktorými sú najmä rastlinní fajnšmekri, dostávajú stále nové tipy na pestovateľov. V malom obchode si tak postupne vytvárajú komunitu nadšencov, ktorí sa vracajú po rady o starostlivosť o rastliny. A keď potom natrafia na skutočne vzácny druh, ktorý si žiadalo niekoľko zákazníkov, vypestujú rastlinu najprv samy a jej odrezky posunú ďalej. Nedávno tak rozmnožili monsteru variegatu, vzácny druh tejto deravej rastliny, ktorej listy sú mramorovo bielo-zelené.

Okrem monstery možno nájsť v Botanical Labe všetky ďalšie retro rastliny – begónie, asparágus či svokrine jazyky. Alebo napríklad kedysi známu a dnes zabudnutú pilea peperomioides s prezývkou „palacinková“ podľa tvaru listov. Majú však aj novinky, ktoré socialistické domácnosti nezažili. Napríklad tyllandsie, ktorým Lenka hovorí „rastlinné šperky“. Sú to zvláštne vzdušné rastliny bez koreňa, ktoré sa nesadia do zeminy – na povrchu majú len savé šupiny, ktorými prijímajú vzdušnú vlhkosť. „No, nie sme na klasické orchidey,“ konštatuje Zuzana. Ale hneď dodáva, že jeden druh orchidey majú, a to papučkové mäsožravé. „Máme rastliny do mestských bytov, ktoré sú odolnejšie a pre ktoré vie každý nájsť priestor vo svojom byte. Popritom sa snažíme mať aj menej známe, až zberateľské rastliny.”

BORIS NÉMETHV Botanickej záhrade UK pracuje Noro Zlámal, drží dnes obľúbenú rastlinu Monstera deliciosa „Variegata“, ktorá je vzácna sfarbením dobiela.

Najväčší záujem je však v Botanical Labe o niečo ešte netradičnejšie. Sklenené terárium, ktoré vyzerá ako veľký kompótový pohár, v ktorom je zasadená malá rastlina, napríklad spomínaná orchidea či bonsaj. Ak je terárium uzavreté, nepotrebuje ani zalievať a rastline stačí vlastná vyparovaná vlhkosť. Podobné teráriá určite neboli socialistickým trendom, ich história siaha ešte ďalej. Svet ich pozná pod názvom „wardian case”, Wardove skrinky, ktorý nesú po svojom londýnskom vynálezcovi Nathanielovi Bagshaw Wardovi. Ten svojím vynálezom spustil botanické šialenstvo podobné tomu dnešnému.