„Nepoznáš dobrého lektora?“ znie najčastejšia otázka, keď sa človek rozhoduje pre súkromné hodiny alebo kurz v jazykovke. Kde je väčšia záruka, že nás dostane dobrý učiteľ? 

Ak nájdete vlastného lektora a sedí vám, je zbytočné obracať sa na školu. Ak žiadneho osvedčeného nemáte, záruku kvalitného učiteľa vám dá škola, v ktorej učiteľ pracuje. Dobrá škola šikovného učiteľa podporí a rozvíja, priemerného podporí a vyžmýka z neho maximum. Mizerný učiteľ v dobrej škole nevydrží. Je to podobné, ako keď sa objednáte do autorizovaného servisu s autom, máte dôveru v profesionalitu. Keď spravíte prijímačky na Harvard, takisto nespochybňujete, či vás niečo naučia. Viete, že ak budete študovať, tak vás naučia. Tak je s každou školou, ktorá je kvalitná. 

môže výkon učiteľa ovplyvniť škola, v ktorej pracuje?

Samozrejme. Keď vedenie nerozlišuje medzi tým, kto je dobrý a kto zlý učiteľ, motivácia dobrého môže vyprchať. Ak vidí, že kolega poriadne nič nerobí a má rovnaké podmienky ako on, seba motivácia utrpí. Aj dobrý učiteľ môže podávať zlý výkon, ak je nevypočutý a nemá ho kto oceniť. Šikovný pedagóg, ktorý chce na sebe pracovať, potrebuje, aby ho vedeli objektívne oceniť a mohol sa posúvať. Naopak, aj horší učiteľ sa môže vycibriť k lepšiemu, ak pracuje v motivujúcom prostredí, má podporu a systém, ktorý zachytáva prípadné chyby. 

ste propagátorkou myšlienky, že učiteľ by sa mal podobne ako lekár neustále vzdelávať. Aká je situácia v slovenskom školstve? 

Dnes sú slovenské jazykové školy nedoriešená otázka. Ak ste jazykár, no pracujete v súkromnej jazykovej škole, odpracované roky vám nezarátajú ani do odbornej praxe. V štátnom školstve existuje sieť metodických centier, ktoré by mali riešiť kontinuálne vzdelávanie. Ich kvalita je však zúfalá. Učitelia dostávali kredity, ktoré vplývajú na platy, ale ide skôr o vzdelávanie pro forma. V deväťdesiatych rokoch fungovala u nás systém Sieť jazykových škôl. Dnes je to kalcifikát, v ktorom akoby zaspal čas. Pod Ministerstvom školstva združuje okolo osemdesiat jazykových škôl. Neplatia DPH, niektorí členovia už nevykazujú činnosť, napriek tomu môžu prijímať dotácie. Zvonku však nezistíte, či a koľko majú študentov. 

JANCA KORCEK/THE BRIDGE

aké kritériá definujú, kto je dobrý učiteľ? 

Subjektívne. Ak je niekto lepší ako priemer, hrozí, že sa z neho stane „jednooký kráľ“. Ľahko uverí vo vlastnú dokonalosť. Psychológia nepustí. Ak vás dookola chvália, nemáte v okolí lepšie vzory, len ťažko sa vám bude chcieť meniť, ak to bude potrebné. Dobrá spätná väzba v dotazníkoch od študentov sa stále u nás považuje za svätý grál. Študent nedokáže objektívne zhodnotiť pedagógovu kvalitu. Môže akurát povedať,  či sa mu páči a či mu vyhovuje alebo nie. Je to akoby mi lekár operoval slepé črevo a ja, pacient, by som mala zhodnotiť kvalitu diagnostiky a operačného postupu. Okrem dotazníkov od študentov však učitelia zvyčajne žiadnu spätnú väzbu na svoj výkon nemajú. Sú však objektívne? Predstavte si, že jeden učiteľ dostane nadšených študentov. Pred ním mali katastrofálneho lektora a teraz sa tešia, že ich učí niekto príjemný. Druhému pridelia skupinu, ktorá mala v minulosti bravúrneho lektora. Sú nároční a hoci im súčasný učiteľ vyhovuje, majú naňho nadmerne vysoké nároky. Neraz môže z dotazníkov pokojne vyplynúť, že slabý lektor je kráľ a ten lepší nesplnil očakávania skupiny. 

„Každý šikovný učiteľ, čo prichádza s novými nápadmi, sa sťažuje, že je v škole sám ako vojak v poli.“

upozorňujete na to, že učitelia by mali mať svojho mentora. Zaviedli ste ho aj u vás v škole? 

The Bridge sme zakladali práve preto, že sme s kolegyňami podporu vo vzdelávaní nikde nenašli. Mentora, ktorý sa stará o lektorský tím, majú dnes možno dve tri školy v Bratislave. U nás sa kolegyňa Andrea stará o personalistiku a Lucia o odborný rast lektorov. Školu sa snažíme dostať do európskeho priestoru, aby naši lektori stretávali úspešných učiteľov a mali lepšie vzory. Ako škola organizujeme každoročné ELT fórum a pravidelný Reboot camp, špeciálny letný pobyt pre učiteľov, ktorého hlavnou myšlienkou je: Ak chcem byť lepším učiteľom, musím sa stať lepším človekom. 

čo v praxi znamená, že ako učiteľ sa mám stávať lepším človekom?

Ako vystresovaná učiteľka, ktorá sa nestíha starať o vlastný pokoj v duši a osobný rast, za ostatný rok neprečítala žiadnu knihu, budem len ťažko inšpiráciou pre svojich študentov. Ak učiteľ popri základnom úväzku dobieha do ďalších dvoch škôl alebo na doplnkové džoby, len ťažko si nájde čas na oddych a na jogu. Bude vystresovaný a svoj stres posúvať na všetkých okolo. Aby lektor vyvolával u študentov rešpekt, musí byť skutočná osobnosť. Mať vynikajúce zručnosti a mať čas venovať sa sám sebe a ďalšiemu štúdiu. Učiteľov – osobností je v našom školstve už akosi ... ako šafranu. 

a ospevované fínske školstvo? V čom si máme zobrať príklad? 

Najšikovnejší ľudia u nás s veľkou pravdepodobnosťou nesnívajú o povolaní učiteľ. Fínsky školský systém je pre to taký úspešný, lebo Fíni si na výber a kvalitu učiteľov potrpia. Podľa odhadov fínskych učiteľov pri otázke „Kto z vás chce byť raz učiteľ?“ sa v triedne zdvihne štvrtina všetkých rúk. Fínske školy si vyberajú z tých najlepších absolventov vysokých škôl. Je rozdiel, keď sa na jedno miesto učiteľa v Helsinkách prihlási 30 kandidátov a škola si vyberie najlepších, alebo slovenská riaditeľka vypíšete inzerát a dúfa, že dostane aspoň jedno, hocijaké, cévečko. Keď si človeka vyberiete do tímu, prácu si váži viac ako keď vie, že zaňho nenájdete náhradu. Navyše, pozícia učiteľa vo Fínsku je výborne platená. Práca fínskeho učiteľa je zaplatená tak, že si nemusí hľadať ďalší džob. Má čas, je vyspatý, oddýchnutý, nie je podráždený, má čas a kapacitu sa ďalej vzdelávať. 

JANCA KORCEK/THE BRIDGE

platy ako hlavný problém slovenského školstva. Súhlasíte? 

Jednoznačne. V každej krajine, v ktorej školstvo dobre funguje, sú učitelia dobre platení. Nejde o to, že neschopný učiteľ začne lepšie učiť, ak ho zaplatíme viac. Šikovný mladý človek si prácu učiteľa, ktorú by ako veľmi chcel, nevyberie, lebo si to nemôže dovoliť. Pokiaľ nemá životného partnera, ktorý ho uživí, učiť nepôjde. Inak ide do kompromisu, že každý mesiac vedome ukracuje svoju rodinu o polovicu príjmu, ktorú by dostal mimo školstva. Samozrejme, aj medzi tabuľkovými platmi sú rozdiely. Ak zarába slušných 1200 EUR učiteľ v malej dedinke s oveľa nižšími nákladmi, žije sa mu lepšie ako začínajúcemu kolegovi v hlavnom meste. Takýto učiteľ však nemá žiadnu motiváciu sa zlepšovať. Vie, že v živote o svoju prácu nepríde, má nulový tlak. 

v spoločnosti sa zaužívalo hanlivé stanovisko, že učiť sa rozhodne iba neschopný... Ako to vidíte? 

Ak je človek v Bratislave ochotný pracovať za sedemsto eur mesačne, väčšinou to znamená, že lepšie platenú prácu nenašiel. Kto by si dobrovoľne vybral, že sa kvôli nízkej mzde vzdá cestovania, divadla, kníh, kultúry? Kto šikovný by sa slobodne rozhodol takto žiť? Lievik slovenského školstva je nastavený tak, že ním prepadnú tí menej šikovní. Výnimkou sú zvyčajne iba učitelia, ktorí pochádzajú zo zabezpečenej rodiny alebo majú solventného partnera. 

existujú číselné odhady? Aký je pomer kvalitných ľudí na školách? 

Kritický. Počet kvalitných učiteľ klesol pod kritickú hranicu, už bude čoraz ťažšie meniť systém. V komunite učiteľov sa nám zdá, že môže ísť o minimálnu päťpercentnú hranicu. Každý šikovný učiteľ, ktorý prichádza s novými myšlienkami a nápadmi, sa sťažuje na to, je v škole sám ako vojak v poli. Sú to ľudia, ktorí si zaslúžia úctu. Práve oni by sa mali postaviť a hovoriť otvorene o stave nášho školstva. Už sa nemôžeme tváriť, že veď predsa máme aj šikovných a teda kritizovať nie je na mieste. 

aké je riešenie? Zázračné zvýšenie platov a prilákanie šikovných sa nejaví reálne, čo sa však dá urobiť? 

Môžeme investovať do riaditeľov škôl. Situácia pri voľbe riaditeľa školy je často podobná. Vyberie sa šikovná učiteľka a presťahuje sa na riaditeľskú stoličku. Byť dobrý učiteľ a dobrý riaditeľ je pritom diametrálne odlišné. Ak z vás spravia riaditeľa školy bez akéhokoľvek ekonomického a manažérskeho vzdelania, s tímom budete len ťažko vedieť správne pracovať. Udivuje ma, prečo každá škola nevyužíva vo voľnom čase vlastné priestory. Tie si priam žiadajú zriadiť v nich po škole centrum voľného času a jazykovú školu. Prečo si učitelia neprivyrobia tak? Prečo deťom neponúknu vo vlastných priestoroch krúžky, ktoré sú naozaj dobré a kvalitné? Nedáva mi to logiku. Jedinou možnou odpoveďou je chýbajúci správny manažment. Manažér, ktorý školu riadi a odborný garant, ktorý sa stará o  kvalitu vzdelania. Riaditeľov je potrebné podporiť a dať im šancu sa vzdávať. Šikovný riaditeľ dokáže pohnúť so školou aj skostnateným systémom. Získa sponzorov, podporuje učiteľov, prichádza s nápadmi. 

už druhýkrát prinášate v júni do Bratislavu medzinárodnú konferenciu pre vzdelávanie manažérov vo vzdelávaní, LAMSIG (Leadership and management special interest group, ktorá je súčasťou konferencie pre angličtinárov ELTforum. Čo všetko sa na konferencii naučia? 

Ako riaditeľka školy sama vidím, ako veľmi sa potrebujem vzdelávať. Zúčastnila som sa konferencie LAMSIG dvakrát v Barcelone. Štandardne sú účastníčke poplatky príliš vysoké na učiteľské platy, preto sme sa snažili dostať túto konferenciu na Slovensko a do regiónu. Pre mňa to, že som začala cestovať a rozprávať sa, konzultovať s inými kolegemi z praxe, mi dalo do práce obrovskú pridanú hodnotu. A to by som chcela dopriať každému. Preto konferenciu prinášame v júni už druhýkrát na Slovensko. Bude tak oveľa prístupnejšia pre riaditeľov škôl zo strednej a východnej Európy. Pre každého riaditeľa je dôležité, aby si mohol vymieňať skúsenosti s riaditeľmi z iných krajín a z iných škôl. Sama si vážim, že sa vždy môžem obrátiť na kolegov, riaditeľov škôl v Prahe, v Barcelone a v Oxforde. Potrebujeme mať komunitu kolegov, s ktorými sa môžete poradiť a počuť, ako riešia problémy v iných školách. Hlavnou témou tohtoročného LAMSIGu bude koučing a feedback. Riaditeľom budú prednášať experti zo Slovenska i zo zahraničia o tom, ako dávať učiteľom spätnú väzbu a zlepšiť sa v koučingu.