po revolúcii ste prežili takmer desať rokov v New Yorku, kde ste študovali a pracovali v metropolitnom múzeu. Prečo ste sa vrátili na Slovensko?
Hovorí sa, že za všetkým hľadaj ženu. Nikdy som neľutoval toto rozhodnutie a som hrdý, že tu žijem a vtedy som vnímal, že Slovensko má veľký potenciál, čo sa mi aj potvrdilo. Teraz sa veľa hovorí o odleve slovenských študentov za lepšími podmienkami, no otázka je, kto tu ostane. A ja poznám aj takých, ktorí sa vrátili a nikdy to neobanovali. Takže je to dôležité aj pre spoločnosť, aby si aj mladí ľudia dokázali uvedomiť širšie súvislosti a vracali sa späť na Slovensko. Verím, že Slovensko je na dobrej ceste a raz sa zaradí medzi vyspelé európske štáty.
ste jeden z mála umelcov, ktorému sa už dve dekády darí v slovenských podmienkach živiť výtvarným umením. Čomu okrem talentu vďačíte za tento úspech?
Nie je to len o talente. Na univerzite v New Yorku k nám prišiel profesor a povedal „no musím vás sklamať, talent je len 10 %“. A určite to platí. Človek musí mať šťastie a to treba posúvať ďalej. Na začiatku sme všetci na jednej čiare a potom, ako to bude pokračovať, to nie je len vlastná zásluha, ale aj okolnosti. Byť v správnom čase na správnom mieste. Stretnúť správnych ľudí a vedieť ich osloviť.
Mne pomohol pobyt v zahraničí. To, že sa dokážem uživiť a osloviť ľudí doma aj v zahraničí, je následok toho, že som dokázal prežiť ťažké časy v zahraničí, keď som nebol finančne podporovaný rodičmi a musel som sa spoľahnúť len na seba a nájsť v tých ťažkých chvíľach odvahu a silu prežiť. A to je v každom z nás, len človek musí tu odvahu nájsť.
aký bol váš život v New Yorku?
Prvý rok v 1990 som žil u svojej tety v New Yorku a posledných 7 rokov som žil v podnájme. Takže som študoval a zarábal, aby som na školu mal. Bol som čašník, robotník na stavbe, kde som sa stretol s ľuďmi z celého sveta. Aj moji spolužiaci boli z celého sveta, Švajčiarsko, Kórea, Amerika. Naučilo ma to filantropii, ktorá je na Slovensku ešte v plienkach, ľudia by chceli pomôcť, ale nevedia ako. Pomoc je o malých sumách, nie o desaťtisícoch. Napríklad kúpiť si Nota Bene.
už niekoľko rokov máte v najstaršom slovenskom Rotary klube na starosti filantropiu, od roku 2019 ste jeho predseda.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.