školy by nemali pripravovať žiakov a študentov na prácu vo fabrike, ale na život, v ktorom rutinné a opakované činnosti preberajú roboty a umelá inteligencia. Ľudia budú viac vymýšľať, tvoriť a dizajnovať nové veci, ale aj rozvíjať to, čo stroje nedokážu – empatiu, ľudskosť a lásku.
V minulosti sme sa v školách učili na príkladoch, projektoch a prípadových štúdiách. Bol to školský svet príkazov, poslušnosti a distribúcie informácií na princípe „zopakuj, čo som ti včera povedal a vykonaj, čo som ti prikázal“. Zažil som školský systém, kde bol učiteľ stredobodom v triede a nudným spôsobom sa snažil preniesť svoje znalosti na žiakov. Vyžadovala sa poslušnosť, opakovanie a memorovanie, interpretovanie a kopírovanie. Hľadalo sa, čo neviem a trestali ma za to. Cieľom bolo odstraňovať slabé stránky žiaka.
Dnes potrebujeme pripravovať deti na riešenie problémov, ktoré sú nové a na ich riešenie nemáme postupy a plány. Budeme ich učiť experimentovanie v meniacom sa prostredí.
Nový svet škôl a práce je o kreativite, slobode, zodpovednosti, dostupnosti informácií a rozvoji znalostí. Dominuje mu heslo „nájdi si svoju rolu a úlohu, zober za ne zodpovednosť a presvedč nás o tom, ako dobre si to zvládol“. Nový svet potrebuje vzdelávací systém, ktorý pomáha žiakovi objaviť jeho talenty a rozvíjať ich, vedie žiaka k proaktivite, kreativite a hľadaniu nových riešení. Rozvíja v deťoch cit, dobro, rešpekt k druhým, trpezlivosť a húževnatosť. Vedie žiaka k tomu, ako sa učiť celý život a spolupracovať s druhými ľuďmi. Učiteľ je viac facilitátor, ktorý pomáha deťom objavovať okolitý svet a jeho princípy.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.