v tejto vojne – ktorá je, samozrejme, veľmi nekultúrna – bojujú proti sebe tí, ktorí by mali byť najbližšími spojencami v zápase so svojimi skutočnými nepriateľmi predstavovanými rôznymi klonmi nacizmu a komunizmu. Celkom v duchu hlúpeho hesla, že druhým najväčším nepriateľom konzervativizmu, hneď po komunizme, je liberalizmus.
Isteže, v názoroch na eutanáziu sa budú konzervatívci a liberáli často líšiť. Rozumná diskusia o tejto ťažkej téme však má potenciál prostredníctvom empaticky vyslovovaných argumentov druhú stranu scitlivovať. Vojna znecitlivuje. Obidve strany. A vytvára hluk, v ktorom sú rozvážne hlasy len ťažko počuteľné.
Diskusia o eutanázii by pritom mohla odhaliť práve to, ako blízko môžu k sebe mať rozumný liberalizmus a rozumný konzervativizmus. Predstavme si liberála, ktorý o eutanázii uvažuje úplne slobodne, nezaťažený nijakými písanými dogmami. Musí nevyhnutne dôjsť k tomu, že eutanázia je dobrá vec, ktorú je vhodné uzákoniť? Možno áno, ak si všíma len tých veľmi trpiacich, ktorých stav je navyše z medicínskeho hľadiska beznádejný. Lenže všímať si len takých je chyba v uvažovaní.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.