Do vlastných radov

nefunguje nám školstvo, o modernej školskej reforme nebolo nič počuť prinajmenšom pätnásť rokov. Pamätám si, ako vtedajšiemu ministrovi Froncovi nachystali veľkú reformu školstva odborníci z Konzervatívneho inštitútu takzvane „na kľúč“. Zjednodušene, chceli zmeniť memorovanie na poznanie. Fronc tomu ani nerozumel a ani to nechcel, riešil radšej normatívy.

V tom čase prebehla veľká reforma zdravotníctva. Nazvali ju Zajacova reforma, správne sa mala volať Pažitného a Zajacova reforma, pretože Peter Pažitný bol jej jediným reálnym spoluautorom. Spolu s Petrom sme v podstate sami dvaja začali na ministerstve, postupne sa k nám pridali ďalší mladí, vytvorili dokonca čosi ako reformný tím. To, že sa podarilo reformu, ktorej princípy sme spolu s Petrom Pažitným uverejnili dva roky pred príchodom na ministerstvo v takzvanej Modrej knihe, pretaviť do šiestich reformných zákonov, bola nepochybne okrem nás autorov aj zásluha Jany Ježíkovej, Henriety Maďarovej Tulejovej, Angeliky Szalayovej, Jána Mazaga alebo Tomáša Szalaya. Nesmieme zabudnúť na Ernesta Valka, ktorý nám pomáhal pri prekonávaní nástrah vyplývajúcich z článku 40 Ústavy.

Parlament schválil všetkých šesť reformných zákonov v októbri 2004 a aj prelomil zlomyseľné Gašparovičovo veto, ktorý vetoval všetkých šesť zákonov po lehote na to určenej a bez udania dôvodu. Iba preto, lebo vraj myslel. Reforma bola komplexná, zasiahla všetky segmenty zdravotníctva a jej princípy sú dobre popísané. Teda aspoň pre niekoho.

Spoločným princípom reformy 2002 – 2006 bolo zvýšenie zodpovednosti pacientov za svoje zdravie, poskytovateľov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti a aj poisťovní za jej zabezpečenie tým, že ju nakupujú. Z logiky veci vyplýva, že ak poisťovne budú nakupovať na základe ceny a kvality, tak v rámci kritérií daných zákonmi nie všetci poskytovatelia dokážu tieto kritériá splniť a jednoducho vypadnú z kola von. Cena za služby má byť stanovená dohodou a kvalita indikátormi kvality, ktoré vláda po dohode so všetkými účastníkmi definuje aspoň raz ročne v svojom nariadení. Aby to tak bolo, nad celým systémom bdie, a svojím spôsobom aj chráni pacientov, nezávislý Úrad pre dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Nezávislý hlavne od vlády, najmä ak vláda sama prevádzkuje poisťovňu – samozrejme, najväčšiu – a nemocnice – samozrejme najväčšie.