Nebojte sa Grety Thunberg

v roku 1970 napísal šestnásťročný Joseph Sauris toto: „Mám strach. Desí ma predstava, že tu svojim deťom zanecháme mŕtvy svet.“ Jeho obavy boli v súlade s všeobecne rozšíreným názorom. Dva roky predtým začal Paul Ehrlich svoj bestseller Populačná bomba takto: „Boj o nakŕmenie ľudstva sa skončil. V 70. rokoch zahynú stovky miliónov ľudí od hladu, a to napriek prípadným krízovým programom, ktoré dnes spustíme. Je príliš neskoro a nič už nemôže zvrátiť výrazné celosvetové zvýšenie úmrtnosti.“ S klímou to tiež nevyzeralo ružovo. Vedci upozorňovali na to, že rastúce znečistenie ovzdušia spôsobuje zmeny v odrazivosti zemskej atmosféry, a to vedie ku globálnemu ochladzovaniu. Slávna kniha Limity rastu, ktorá vyšla v roku 1972 a odvtedy sa jej predalo desať miliónov výtlačkov, predpovedala na základe počítačových modelov nasledovné: Ak sa rast svetovej populácie výrazne nezníži, začiatkom 21. storočia prudko klesne množstvo potravy na osobu aj množstvo takzvaných neobnoviteľných zdrojov. Nasledovať budú hladomory, vojny a kolaps civilizácie.

Saurisove deti dnes nežijú v mŕtvom svete, počet ľudí na Zemi sa zdvojnásobil (z necelých štyroch na takmer osem miliárd), s rastom svetovej populácie narástlo aj množstvo potravín, zásoby ropy a zemného plynu sa neznížili, ale zvýšili (v dôsledku vylepšených technológií sa totiž stali dostupnými aj pôvodne nedostupné zdroje) a globálne ochladenie nám vraj už nehrozí. Joseph Sauris sa obával zbytočne. Alebo prinajmenšom predčasne.  

veda

Je dnešný strach ľudí z budúcnosti Zeme iný ako bol ich strach v 70. rokoch? Sú obavy Grety Thunberg oprávnenejšie, ako boli obavy Josepha Saurisa? Na túto otázku dnes nevieme odpovedať, pretože do budúcnosti nevidíme. Z toho, že sa minulé obavy nenaplnili, nijako nevyplýva, že sa nenaplnia ani tie súčasné. Ale určitú nádej to predsa len vyvoláva.

Ak chceme pochopiť, aká veľká je táto nádej, mali by sme sa zamyslieť nad tým, prečo boli všetky doterajšie prognózy globálnych katastrof mylné. Väčšinou to predsa boli vedecké prognózy založené na matematických modeloch. Je možné, aby sa veda tak výrazne mýlila? Áno, je to možné – najmä ak ide o predpovede založené na chybných alebo nedostatočne overených modeloch príliš zložitých systémov. Ikonickým príkladom takého modelu je predstava Thomasa Malthusa z konca 18. storočia, podľa ktorej rastie počet ľudí geometricky (exponenciálne) a množstvo vyprodukovanej potravy len aritmeticky (lineárne). Tento model je zjavne chybný teoreticky (viac ľudí predsa vždy vypestuje viac potravín, inak by umreli od hladu) aj experimentálne (všetky dáta ukazujú, že množstvo vypestovaných potravín rastie v zásade rovnako rýchlo ako počet ľudí). O takmer dve storočia mladšie Limity rastu sú založené na sofistikovanejšom a zložitejšom modeli s tou istou chybou.

Akú časť nárastu teploty spôsobuje človekom produkovaný CO2, to známe nie je. 

Môžeme teda dúfať, že aj obavy Grety Thunberg sú založené na chybných vedeckých teóriách? Nie, to rozhodne nie. V súčasných klimatologických modeloch sa podľa všetkého nijaké zjavné a hrubé chyby nevyskytujú. Znamená to teda, že dnešné klimatologické modely a ich predpovede sú spoľahlivé? Nie, to určite nie. Dôvody diskutabilnej spoľahlivosti sú v zásade dvojaké – jedny súvisia s nedostatočným pochopením minulosti, druhé s ošemetným predpovedaním budúcnosti. 

Čo sa minulosti týka, vieme na základe meraní dve dôležité veci: Od začiatku 20. storočia stúpa jednak množstvo CO2 v atmosfére a jednak celková teplota atmosféry (za 120 rokov stúpla o jeden stupeň, plus-mínus dve desatiny). Prírastok CO2 je spôsobený ľud­skou činnosťou, najmä spaľovaním fosílnych palív. Nárast teploty môže byť spôsobený prírastkom CO2, pretože ide o tak­zvaný skleníkový plyn. Akú časť nárastu teploty spôsobuje človekom produkovaný CO2, to známe nie je. Panuje všeobecná zhoda, že klimatologické modely nedokážu vysvetliť celý nárast teploty bez zahrnutia človekom produkovaného CO2. To však vôbec neznamená, že za celý nárast teploty je zodpovedný práve tento skleníkový plyn. Koľko z globálneho otepľovania má na svedomí ľuďmi produkovaný CO2? Odpovedať na túto otázku jednoducho nie je v možnostiach súčasnej vedy. Mnohým procesom prebiehajúcim v zemskej atmosfére dostatočne nerozumieme, a preto ich do svojich modelov nevieme poriadne zahrnúť.