mal som možnosť preštudovať si diplomovky kvalitou a rozsahom vysoko prevyšujúce požiadavky, ktoré fakulta kladie na svojich študentov. Nastal taký typický jav, že sa všetci navzájom potiahli, keď videli, ktorý študent a akú záverečnú prácu tvorí a píše. Okrem toho, dve tretiny našich študentov majú prospechové štipendium. Čo je však ešte zaujímavejšie, 90 % absolventov zostáva pracovať na strednom Slovensku, čím naša fakulta napĺňa aj regionálne potreby pokrytia nedostatku zubných lekárov. Zdravá rivalita je preto potrebná.
Podobný jav môžeme pozorovať aj v bežnom živote, či už vo firmách alebo v športe. Ak je dobrá atmosféra a sú šťastne naklonené hviezdy, dá sa dosiahnuť všetko možné aj nemožné. V tejto súvislosti mi na um zišiel jeden vtip, v ktorom sa pýtali socialistického politika v reštaurácii, na koľko kúskov mu majú nakrájať pizzu. Či na osem alebo na šestnásť? Politik odpovedal sebe vlastným rozumom: „Pochopiteľne na osem, veď šestnásť kúskov by som asi nezjedol.“ Presne v týchto intenciách vládne, rozhoduje a rieši problémy v zdravotníctve naša „milovaná“ vláda a strana. Nielenže pokračuje, ale dlhé roky to aj tak robila.
Čo som tým vtipom chcel povedať? Že politici majú niekedy svoj rozum aj v dnešnej dobe, to sa stáva. Skôr ma zaujímajú tie počty a racionalizácia. Ako vidíme, nie vždy je jedna celá v predstave politikov jedna celá.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.