na hrade Markušovce neďaleko Spišskej Novej Vsi realizuje Východoslovenské múzeum v Košiciach výskum a už teraz je jasné, že jedným z najvýznamnejších nálezov sú základy obytnej kruhovej veže. Tá by mala podľa archeológa Jána Rákoša patriť k najstaršej, doteraz archeologickým výskumom nedoloženej stavebnej fáze hradu z konca 14. a prvej polovice 15. storočia.
Archeológovia formou sondáže preskúmali horné a dolné nádvorie a tiež predpolie dolnej brány hradu. Tento výskum odhalil na dolnom nádvorí zvyšky doteraz neznámych murovaných architektúr. Vedúci výskumu Kamil Švaňa ozrejmil, že na dolnom nádvorí sa našlo viacero zvyškov kruhovej veže. „Išlo o obrannú a zároveň obytnú vežu. Sčasti sme zachytili pod úrovňou terénu zvyšky vstupu do spodného podlažia veže.
Vyššie časti sa nezachovali, zrejme boli rozobraté pri tej novšej výstavbe hradu a zarovnali sa s terénom,“ doplnil Švaňa. Veža mala podľa neho určite viacero podlaží, priemer bol 15 až 17 metrov a šírka múru bola približne 150 centimetrov. Nie je však jasné, aká bola vysoká. Zachovalo sa predovšetkým základové murivo a vrchná časť koruny muriva z východnej strany s architektonickými prvkami, ktoré svedčia o vstupe do veže z juhovýchodnej strany.
Existujú písomné zmienky a archívny materiál o hrade Markušovce, to najstaršie obdobie však doteraz nemali historici dokumentmi podložené. Dokonca sa o ňom hovorilo skôr ako o panskom sídle než ako o hrade, keďže nebolo jasné, či na tomto mieste niečo stálo už v období stredoveku. Tento archeologický výskum tak posunul datovanie stavby v Markušovciach. „Najstaršia zmienka o hrade je z roku 1284, keď sa hovorí, že kráľ dal rodine Máriássy právo postaviť hrad. Doteraz však nebolo isté, či ide o hrad v Markušovciach a týmto výskumom sa potvrdilo, že pravdepodobne sa mohlo s jeho výstavbou začať už na prelome 14. a 15. storočia,“ vysvetlil Švaňa.
Z výskumu, ktorý v Markušovciach prebieha od polovice mája, pochádza aj nálezový súbor v podobe zlomkov stredovekých a novovekých keramických nádob a kachlíc či menšie množstvo kovových nálezov. Z nich najzaujímavejšie sú podľa Rákoša bronzová rolnička a dve mince, ktoré boli vyrazené v 15. a 16. storočí.
Výskum sa realizuje v rámci obnovy hradu Markušovce, resp. v súvislosti so zámerom vybudovať v celom areáli kanalizáciu. Archeológovia troma sondami prerezali hrad od východu až na západ. Podľa Rákoša je veľkou výhodou, že sa preskúma celý areál. Niekoľko výskumov sa tam realizovalo aj v rokoch 2006 a 2017. „O prezentácii týchto nálezov rozhodnú neskôr pamiatkari, bolo by však namieste priznať tento nález a nejako ho zakomponovať do obnovy,“ uzatvára Rákoš.
Obnova hradu Markušovce prebieha už tretí rok vďaka národnému projektu. Zapojili doň aj ľudí bez práce, ktorých mzdy financuje štát. Tento rok takto pracuje na rekonštrukcii hradu 26 nezamestnaných.