keď Poštová filatelistická služba po zvolení Zuzany Čaputovej do prezidentského úradu zverejnila informáciu, že sa pri príležitosti inaugurácie chystá vydanie známky s jej podobizňou, strhla sa na inak pokojnom diskusnom fóre POFIS-u nezvyčajne búrlivá diskusia.
nevieme si vážiť tradície?
Diskusiu spustil filatelista, ktorý sa pohoršoval nad tým, že od Masaryka cez Gottwalda až po Kisku boli všetky prezidentské známky orientované na výšku a obvykle boli aj menšieho rozmeru ako chystaná známka. Keď mu v odpovedi upresnili jej parametre, jeho znepokojenie sa ešte vystupňovalo: „...dokonca dôstojnú hĺbkotlač nahradí lacný ofset! Bratia Česi by sa takto k známke prezidenta nezachovali, ale my si, žiaľ, očividne tradície nevieme vážiť....“
Pobúrenie filatelistov schytala aj sama prezidentka za to, že fotku urobil jej dnes už expriateľ Peter Konečný, a nie je to oficiálna protokolárna fotka. Nepáčilo sa im ani, že Slovenská pošta pôvodne preferovala verziu, na ktorej sa Čaputová neprimerane úradu usmieva. Ona sama nakoniec zvolila vážnejší výraz. Svoje schytal aj autor výtvarného návrhu, rešpektovaný výtvarník plagátovej a grafickej tvorby, akademický maliar Vladislav Rostoka, že asi vyčerpal nápady a urobil známku akoby do série s Milanom Hodžom z roku 2010, na ktorej je tiež trikolóra. A ďalší diskutér si prisadil, že je v nej málo národnej hrdosti!
dôstojná hĺbkotlač a lacný ofset
V prvom rade, ofsetom vytlačená známka podľa vyjadrenia Evy Rovenskej zo Slovenskej pošty rozhodne nie je lacnejšia. A bratia Česi si už tiež dôstojnejšie prezidenta nenatlačia, pretože len tak-tak stihli v minulom roku vydať päťmiliónovú dotlač Miloša Zemana. Vysvetlenie je prozaické. Tlačiarenský stroj WIFAG, na ktorom sa v Prahe doteraz tlačili všetky výplatné a mnohé príležitostné poštové známky prezidentov SR, minulý rok definitívne doslúžil.
„Dávať si prezidenta na známku sa nám možno javí ako bežný svetový štandard, v skutočnosti je to dnes skôr unikát.“
Podľa vyjadrenia Veroniky Vančovej z POFIS-u v spomenutom diskusnom fóre išlo o jedinečný prototyp stroja určeného výhradne na tlač známok, ktorý bol vyrobený ako posledný stroj tohto typu v roku 1983 so štyrmi hĺbkotlačovými a jednou oceľotlačovou stanicou. Na celom svete sú podobné stroje v prevádzke už len v Casa Moeda do Brasil a Goznak v Moskve. Do úvahy ešte pripadá použitie oceľotlače z plochých platní. Tento spôsob však vyžaduje oveľa viac ručnej práce, takže známky takto vyrobené by boli nepomerne drahšie ako doteraz.
Ak by však staručký stroj aj naďalej slúžil, iste by sa zase našli iné výhrady ku grafickému návrhu, tak ako to bolo pred piatimi rokmi pri Andrejovi Kiskovi (výtvarný návrh opäť Vladislav Rostoka, rytec Martin Činovský, ktorý patrí medzi špičky vo svojej profesii). Jeho známka sa zdala niektorým kritikom nepodarená a málo tradičná, iným zas málo odvážna a nikoho neurážajúca, ako je to typické pre väčšinu tzv. štátneho či oficiálneho dizajnu na Slovensku.
Všetci sme experti, keď ide o dizajn, podobne ako sme experti, keď ide o hokej. Ale zatiaľ čo úspechy nášho hokeja sú kolísavé, úspechy našich známok na svetových súťažiach sú stabilné. Preto by sme mohli viac veriť skúsenostiam členov Realizačnej komisie slovenskej známkovej tvorby, v ktorej sú nielen úradníci, ale aj zástupcovia Slovenskej národnej galérie a ďalšie osobnosti venujúce sa filatelii.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.