ak ste boli dievča, na 2. stupni ZŠ bolo väčším problémom sedieť s chlapcom než s Rómom. V ĽŠU (dnes ZUŠ) bol v spevokole či súbore kontakt ešte tesnejší, keď sa chtiac-nechtiac napríklad pri nácvikoch dotknete aj rúk spolužiaka. Boli sme deti, rozdiel som vnímala iba v talente a usilovnosti. Ak by si boli pri nedávnej oslave 60. výročia založenia školy „odsadli“ Rómovia, azda by ju ani nebolo možné usporiadať. Učiteľom husľovej triedy bol tiež Róm, rešpektovaný v celom regióne. Počas vysokoškolských štúdií a stáží som pochopila, že svet je rôznorodý a zrazu bol otázok viac než odpovedí. Denne sa stalo niečo, čo nabúralo moje predstavy na hranici predsudkov, ktoré sa vám snaží spoločnosť vsugerovať a poriadne zatriaslo mojím ustráchaným vnútrom a chabým materialistickým chápaním sveta. Nechápala som, ako stihol napríklad môj spolužiak z „rozvojovej krajiny“ Ghany tri jazyky na úrovni materinského jazyka a spolužiak z Peru dokázal s profesorom filozofie diskutovať o večných otázkach ducha a hmoty, pričom citoval z Aristotela a Platóna.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.