najstarší archeologický nález výroby piva je z dnešného Izraela a datuje sa do obdobia spred približne 13-tisíc rokov. Najstarší archeologický nález svedčiaci o výrobe vína je z dnešného Gruzínska a je z obdobia spred 8 000 rokov. Takže v súťaži, čo bolo skôr, či pivo alebo víno, momentálne víťazí pivo.
Na predchádzajúcom porovnaní je dôležitý fakt, že historické datovanie výroby vína spadá do obdobia mladej kamennej doby, teda do času, keď sa kočovné kmene postupne usádzali a namiesto lovu a náhodného zberačstva sa začali živiť cieleným pestovaním poľnohospodárskych plodín. A jednou z takýchto plodín mohol byť aj predchodca dnešnej vínnej révy. Takže to vcelku sedí.
Pivo však vyrábali, aspoň na území dnešného Izraela, ešte kočovné kmene. Vyrábali ho predtým, ako sa usadili a zmenili na poľnohospodárov, predtým, ako začali cielene pestovať obilie a iné plodiny. Je však celkom možné, že aj v prípade vína sa dočkáme objavov, ktoré ho posunú hlbšie do histórie. A že celé poradie sa otočí v jeho prospech alebo v prospech iného nápoja, v ktorom kvasením vzniká alkohol. Veď účinky alkoholu poznali ľudia dávno predtým, ako ho začali cieľavedomo vyrábať.
je v tom alkohol
A nielen ľudia. Homo sapiens rozhodne nie je prvý tvor, ktorý objavil omamné účinky alkoholu. Príjemné pocity po konzumácii prezretého a skvaseného ovocia sú známe aj zvieratám. Na Youtube koluje viacero vtipných videí ukazujúcich správanie sa divoko žijúcich zvierat po konzumácii skvasených plodov. A podobne sa k účinkom alkoholu dostali aj naši predkovia.
Alkohol rozhodne nepatrí k tým objavom, ktoré by vznikli v jednom čase na jednom mieste. Jeho účinky pravdepodobne objavili nezávisle od seba členovia mnohých prehistorických kočovných kmeňov. Niektorí ho objavili v hnijúcom ovocí, iní v zatuchnutom mede, ďalší v kaktusoch či palmovej šťave. A keďže účinky alkoholu boli skutočne veľmi príjemné, naučili sa ho ľudia pripravovať cielene.
„Alkohol pôsobí aj na takzvaný systém odmeny v mozgu.“
Alkohol je jednoduchá organická zlúčenina, ktorá sa skladá z dvoch atómov uhlíka, šiestich atómov vodíka a jedného kyslíka. Na to, aká je to jednoduchá zlúčenina, je jeho úloha v živote človeka obrovská. Má výrazné psychoaktívne vlastnosti, čo je aj hlavný dôvod, prečo konzumujeme nápoje, ktoré ho obsahujú. Pôsobí na celú škálu receptorových systémov v mozgu a výsledkom tohto pôsobenia sú zmeny v našom vnímaní, emocionálnom prežívaní, ako aj v celkovom správaní.
Je zaujímavé, že kým neurochemické zmeny spôsobené alkoholom sú pomerne dobre popísané a v podstate rovnaké u každého z nás, správanie po jeho konzumácii sa často výrazne líši od človeka k človeku. U niekoho môžeme pozorovať eufóriu a u druhého smútok, u niekoho zníženú úzkosť a u iného úzkosť zvýšenú, niekto je po požití alkoholu družnejší, iný zas uzavretejší. Okrem množstva vypitého alkoholického nápoja sú tak v hre osobnostné charakteristiky konzumenta a tiež kultúrne a spoločenské vplyvy.
U každého človeka sa však konzumácia alkoholických nápojov prejavuje znížením poznávacích schopností a negatívnym vplyvom na zmyslové a motorické funkcie. Alkohol pôsobí aj na takzvaný systém odmeny v mozgu. Toto pôsobenie je zodpovedné za pocit baženia alebo zvýšenej túžby po ďalšej a ďalšej konzumácii. Väčšina z nás dokáže tento pocit kontrolovať. Ak sa však pocit baženia nezvládne, výsledkom je závislosť od alkoholu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.