lesbos je od Turecka cez Egejské more vzdialený len niekoľko kilometrov. To z neho robí ideálnu „prestupnú stanicu“ na ceste do vytúženej pevninskej Európy. Migranti prejdú stovky, niekedy tisíce kilometrov životu nebezpečnej cesty, aby prišli na toto miesto. Lenže práve tu sa ocitajú v pasci.
Lesbos je pre nich najmä geografickou pascou. Od európskej pevniny ich delí štyristo morských kilometrov a ďalšie more administratívnych prekážok.
Ak aj získajú oprávnenie na voľný pohyb po ostrove, takmer nič sa pre nich nemení. Čakajú na azylové konanie bez toho, aby sa mohli zamestnať. A keby aj mohli, čo by na preplnenom ostrove robili? Žijú v obrovskom strese – z minulosti, aj z budúcnosti. Niektorí takto žijú len pár dní, niektorí čakajú celé roky.
Ani humanitárni pracovníci nám nevedia povedať, podľa akého kľúča úrady azyl udeľujú. Dobrovoľníci hovoria o chaose, zmätení migranti priamo o korupcii.
tábor Moria
Na celom ostrove žije stodvadsaťtisíc obyvateľov. Utečencov je medzi nimi oficiálne desaťtisíc – sedemtisíc v tábore Moria, tri tisícky žijú voľne na ostrove. To sú však oficiálne čísla, realite sa bude skôr blížiť číslo 15-tisíc.
Tábor Moria už dávno počtom ubytovaných prekročil svoju kapacitu o vyše 50 percent. V kontajnerovej unimobunke často žije aj desať ľudí.
Tí, čo sa ani tak nezmestia, sa musia zariadiť inak. Žijú medzi olivovníkmi, v improvizovaných stanoch z plachiet. Tieto „príbytky“ nenazvú inak ako „džungľa“. Do stanu sa natlačia aj pätnásti, na drevených paletách spia novorodenci, tehotné ženy a starci. Ostatní si ľahnú na zem.
Trápi ich nedostatok vody, nekvalitná strava a časté konflikty spôsobené chaotickým rozmiestnením utečencov bez ohľadu na krajinu pôvodu, etnicitu či náboženstvo.
Počas niekoľkých dní spoločnej práce so slovenským lekárom Tomášom Šimonekom a zdravotnou sestrou Máriou Jackulíkovou sme v tábore napočítali až štyridsaťštyri národností.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.