mezopotámia, oblasť medzi riekami Eufrat a Tigris, je obývaná už mnoho tisíc rokov. V rôznych časových úsekoch sa v tejto oblasti rozprestierali ríše Sumerov, Akkadov, Babylončanov a Asýrčanov. A všetci varili a pili pivo.
Od Sumerov pochádza aj vôbec najstaršie vyobrazenie, ktoré sa spája s pitím piva. Je to pečať približne z roku 4000 pred naším letopočtom. Sú na nej zobrazené dve postavy, ktoré cez duté slamky pijú pivo z veľkej nádoby. Sumeri tak oddávna bojujú so starovekými Egypťanmi o poctu najstarších varičov piva. V Egypte, ako aj v Mezopotámii bolo pivo všeobecným nápojom. Patrilo medzi základné potraviny a pili ho všetky sociálne skupiny, bolo nápojom mužov, žien aj detí. Pivo bolo aj súčasťou mytológie, náboženstva a medicíny. Bolo dokonca akýmsi symbolom šťastia a civilizovaného života. A ako také sa dostalo aj do Eposu o Gilgamešovi.
ako sa Enkidu poľudštil
Epos o Gilgamešovi je stará sumerská básnická skladba, ktorej korene siahajú až do obdobia spred 4 000 rokov. Je preto považovaný za najstaršie literárne dielo na svete. Jeho hlavnou dejovou líniou je hľadanie nesmrteľnosti, túžba po večnom živote. Okrem hlavného hrdinu – Gilgameša – v ňom vystupuje muž menom Enkidu.
Ten bol najskôr Gilgamešov protivník, aby sa po spoločnom súboji stal jeho priateľom. Enkidu býval spočiatku so zvieratami a žil divokým a necivilizovaným životom. Škodil lovcom, a tak Gilgameš poslal prostitútku Samchat, aby ho poľudštila. Samchat poslúchla. Strávila s Enkiduom šesť dní a sedem nocí, ponúkla mu svoje telo a kŕmila ho chlebom a pivom. Na siedmy deň ráno sa stal z neho civilizovaný človek.
Chlieb jedol Enkidu až do sýtosti
a piva vypil sedmoro džbánkov.
Rozjarila sa myseľ jeho a začal spievať.
Zaplesalo srdce jeho a tvár sa rozžiarila.
Už od čias starých Sumerov platí, že muž potrebuje na to, aby sa z neho stal civilizovaný a šťastný človek, tri veci – sex, jedlo a pivo. Dobre vedieť.
Dôkazom o veľkej obľube piva u starovekých národov obývajúcich oblasť Mezopotámie je aj množstvo rôznych druhov piva, ktorých názvy sa zachovali v starovekých textoch. Babylončania poznali „jemné biele pivo“, „červené pivo“, „tmavé pivo“, „jemné čierne pivo“, „jačmenné pivo“, „špaldové pivo“, „obyčajné miešané pivo“, „sladké miešané pivo“ či „pivo ochutené koreninami“.
Niektorí bádatelia napočítali v rôznych sumerských, akkadských a babylonských textoch až 70 rôznych pomenovaní pre rozličné druhy pív. Konkrétne recepty sa, bohužiaľ, nezachovali. Dá sa však z nich vyčítať, že obyvatelia Mezopotámie používali na výrobu piva okrem jačmeňa aj iné druhy obilnín, že mali rôzne pivá rozdielnej kvality pre rozličné účely alebo že pivo ochucovali rôznymi koreninami.
Ktovie, aké pivo pil kráľ Ašurnasirpal II. v roku 879, keď oslavoval založenie nového hlavného mesta? Ten na oslavnú hostinu objednal pre svojich hostí okrem tisícky pečených býkov a jahniat, 14 000 pečených prasiat, 500 jeleňov aj 10 000 džbánov piva plus 100 ďalších veľkých nádob obsahujúcich pivo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.