ožívajú v ňom spomienky, ako pomáhal na uhorkovom poli rodine, ktorá ho ukrývala pred gestapom. David Sivor patrí k nepatrnému percentu tých, ktorí vďaka dobrým ľuďom prežili holokaust.
Pôvodne sa dnes už 85-ročný muž volal Pavel Suchostaver. David je jeho druhé meno, ktoré dostáva každé židovské dieťa po niektorom z rodinných príslušníkov. Rodený Bratislavčan prišiel na svet 28. júla 1934 a tento rok slávi okrúhle jubileum. Detstvo stratil už ako 6-ročný, keď mu ho nadobro zobrala vojna.
Nepochádzal z chudobných pomerov, jeho otec zdedil v Bratislave veľkú zámočnícku a kachliarsku dielňu. Davidov starý otec, pôvodom z Ukrajiny, v roku 1860 pre protižidovské pogromy z krajiny odišiel. Študoval vo Viedni a v Bratislave, časom sa stal úspešným obchodníkom.
„D. Sivor dodnes nemôže celkom pochopiť, ako mohol jeden katolícky farár zaujať taký neľudský postoj.“
Starí rodičia z maminej strany žili v Liptovskom Mikuláši a vlastnili tu známy hotel Kriváň. Rodina bola preto často na cestách medzi hlavným mestom a nízkymi Tatrami. David v Mikuláši nastúpil aj do prvej triedy základnej židovskej školy, stála hneď vedľa synagógy.
varovný telefonát
V apríli roku 1942, keď David s mamou pomáhal starým rodičom, v hoteli Kriváň zazvonil telefón. Evanjelický farár Bohdan Hroboň rodinu varoval, aby rýchlo odišli z mesta, nakoľko im hrozí nebezpečenstvo. Pani Sivorová spolu so synom, bratmi, mamou a starou mamou ihneď vlakom odcestovali do svojho bratislavského bytu. Istá časť rodiny odmietla opustiť hotel – veď ho postavil ich starý otec.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.