hlavné mesto sa nezadržateľne ťahá do výšky a transformuje na modernú európsku metropolu, ktorá za krátky čas bude pripomínať viac typické anglosaské mesto než odvrhnutého potomka strnulej socialistickej architektúry. Odkaz minulého režimu je napriek tomu dnes ešte stále viditeľný pod Bratislavským hradom v bývalej Vydrici, ktorej spustošený pôdorys ostal od konca šesťdesiatych rokov, keď sa začal stavať Most SNP, bez akýchkoľvek väčších zmien.
Predtým bola Vydrica po niekoľko storočí ikonickým predmestím a nakoniec aj historickou súčasťou mesta, spočiatku známou ako štvrť remeselníkov a dunajských rybárov, no neskôr už ako časť Bratislavy, kam si muži chodievali „povyraziť“ a prostitúcia nebola nijakým neprekonateľným tabu. Nachádzali sa tu aj niektoré architektonicky hodnotné budovy, ktoré dopĺňali starobylý obraz Krásavice na Dunaji.
Pre diletantstvo komunistického režimu a jeho nezáujem o našu históriu Podhradie dlho predstavovalo iba zarastené zvyšky tejto známej štvrte. Plánovaný developerský projekt by to mal po dlhom čase chátrania konečne zmeniť: či sa mu podarí obnoviť stratenú časť mesta a nenarušiť pritom alebo aspoň čiastočne zachovať aj niečo z historickej podoby Vydrice, sa dozvieme zrejme už počas najbližších mesiacov.
stredoveké začiatky
Osídľovanie Podhradia sa začalo na východnom svahu hradného kopca, kde vznikla osada, ktorá slúžila najmä pre potreby pánov hradu. Pri brode cez Dunaj sa zasa postupne začali usádzať rybári, mlynári, remeselníci alebo prievozníci.
Vydrica, ktorej meno pozná pre multikultúrnosť starej Bratislavy aj nemecký tvar Weidritz (niekedy Wödritz) alebo maďarský Vödric, začala vznikať ako malá osada za Vydrickou bránou, ktorá bola jednou zo štyroch hlavných mestských brán a plnila takisto oficiálnu, protokolárnu štátnu funkciu; prichádzal cez ňu do Prešporku panovník, kde ho vítali zástupcovia mestskej rady, ktorí mu tu odovzdali kľúč od mesta. Cez bránu takto prešiel napríklad aj kráľ (a cisár) Žigmund Luxemburský v roku 1434.
Prvý vydrický bordel vznikol zrejme už v 15. storočí. Názov mal pravdepodobne Biely hrad alebo obyčajný „ženský dom“.
Pozdĺž nábrežia sa budovali už od 15. storočia vodné mlyny, ktorých tu bolo začiatkom 19. storočia už približne dvadsať. Nevýhodou bývania pri brehu Dunaja však boli opakované záplavy, ktoré neraz zatopili celé Podhradie. Vydrica bola domovom aj pre lodníkov a rybárov; pri brehu kotvili špeciálne upravené rybárske člny s dierovaným dnom, cez ktoré sa nahadzovali do vody dlhé šnúry na lovenie rýb. V okolí sa preto nachádzali rôzne predajne rybaciny, známe je predovšetkým Rybné námestie (Fischplatz), kde boli organizované trhy. Miestni obyvatelia mali k dispozícii aj nemálo krčmičiek a hostincov; stačí spomenúť názvy ako Čierny lev, Zlatá lampa, Zelený strom alebo Biely vlk – všetky vyberané s pravou poetickosťou raného novoveku.
„I keď sa v pamäti uchovala predovšetkým jej hriešna tvár, bola Vydrica meštianska, Vydrica rybárov, lodníkov a ich krčiem, Vydrica ako miesto sociálneho azylu, Vydrica, ktorá našla svoj odraz v pamäti a príbehoch umelcov,“ napísal o jej rozličných podobách publicista Anton Baláž, autor knihy Hriešna Vydrica. Oblasť bratislavského Podhradia bola v dobovom Prešporku aj neskôr za Československa skutočným mestom v meste so svojimi vlastnými mravmi a špecifickou subkultúrou. Do spoločenskej pamäti sa však nepochybne zapísala predovšetkým ako miesto, ktorého poznávací znak tvorilo najstaršie remeslo.
mesto hriechu
Vydrica sa stala známa vďaka podnikom „nedobrej“ povesti a s tým súvisiacou prostitúciou. K tomuto údelu bola predurčená už svojou polohou: nenachádzala sa ďaleko od centra mesta, no zato ani priamo v meste, a bola blízko lodníkov či rybárov, ktorí v námorníckom duchu vyhľadávali po namáhavých dňoch obvykle práve tento druh rýchleho potešenia. Prvý vydrický bordel vznikol zrejme už v 15. storočí. Názov mal pravdepodobne Biely hrad alebo obyčajný „ženský dom“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.