„Naša ročná samostatnosť sa skončila stratou celého vloženého kapitálu 800 zlatých a okrem toho sme minuli aj osemtisíc zlatých od našich veriteľov. Došlo na žaloby i na exekúcie. Za všetok tovar, ktorý bol celým naším majetkom, som v záložni dostal 800 zlatých a vyplatil som aspoň časť veriteľov. Prestal som chodiť do panskej spoločnosti a mal som viac času premýšľať o živote. Počítal som, koľko zarobím, keď každú voľnú chvíľu využijem na prácu, hoci aj na tú dovtedy opovrhovanú robotnícku, nepanskú.“
Tomáš Baťa vychádzal z problémov a kríz posilnený. Zvyšovala sa jeho pokora a ego klesalo. Svoju cestu z krachu popisuje takto: „Čoskoro si ma práca podrobila celého. Všetko požehnanie môjho života počalo sa tohto dňa. Pochopil som svoju pochabosť v napodobňovaní lenivých ľudí, pánov či nepánov. Vykonávaním všetkých robotníckych prác našiel som cesty, ktoré viedli k úspore materiálu aj zjednodušeniu práce robotníka... Suroviny som nosil na chrbte z otrokovickej železničnej stanice od polnočného vlaku, desať kilometrov od Zlína. Do rána som s jedným pracovníkom narezal materiál a ráno vydal robotníkom. Robotníci pracovali vo dne, v noci, kým nebolo dielo hotové. Potom zase robotníci vyspávali a ja som išiel v noci odviezť tovar, doviezť novú surovinu a aj peniaze na výplaty... Sám som nakupoval materiál, sám som ho porezal alebo strihal, sám rozdelil medzi robotníkmi, sám prijal a prezrel pár po páre, sám vyplatil robotníkov, sám vykonal všetko knihovanie a vyúčtovanie.“
V čase krízy, keď iné firmy krachovali, firma Baťa rástla. Využila najväčšiu hospodársku krízu na posilnenie. Do roku 1931 mala firma Baťa 24 podnikov, 1 045 predajní a 16 560 spolupracovníkov. Medzi rokmi 1932 až 1942 narástla na 120 podnikov, 5 810 predajní a 105 700 spolupracovníkov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.