Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako písať o dejinách

.hana Chorvátová .spoločnosť .história

V susednej Českej republike prebieha s menšími prestávkami pomerne často debata, akým spôsobom učiť dejepis na základných a stredných školách. Intenzívnejšiu diskusiu vyvolala správa českej BIS, ktorá opísala koncepciu moderných českých dejín ako pokračovanie sovietskej propagandy.

Ako písať o dejinách BORIS NÉMETH Výstava v Historickom múzeu na Bratislavskom hrade. Naše dejiny nie sú celkom iba naše, čistokrvné slovenské; sú to dejiny všetkých etník, ktoré dodnes žijú na našom území.

téme písania o dejinách sa venovalo niekoľko zásadných českých denníkov i verejnoprávna televízia v niekoľkých programoch (Historie.cs alebo Fokus Václava Moravce – Potíže s historií). Popri otázkach, ako učiť dejepis, sa objavovali i otázky ako rozumieť histórii, aká je jej rola v súčasnej spoločnosti, prečo sa mení výklad niektorých udalostí a podobne. 

Podobný dialóg u nás veľmi chýba. Len na relatívne krátku chvíľu sa intenzívnejšie debatovalo o vyučovaní dejepisu. Impulzom bolo získanie poslaneckých kresiel strany Mariana Kotlebu. Následne sa akákoľvek debata vytratila z médií, ale i spomedzi historikov. A pritom potrebujeme nielen dialóg o vyučovaní dejepisu na školách, ale potrebujeme rozprúdiť aj úvahy a rozhovory o novej koncepcii našich dejín. Obe diskusie sú spolu výrazne prepojené.

trúfame si vstúpiť do vlastných dejín

Historik Milan Zemko ešte v roku 1979 prezentoval svoju úvahu O podobu národných dejín na jednom z disidentských stretnutí a v roku 2007 ju publikoval na stránkach internetového časopisu Forum historiae. 

Milan Zemko si kládol otázky, čo sú „slovenské“ dejiny (vzápätí si však odpovedal: „Priznám sa, že by som si ich netrúfal sám definovať“) a akú podobu by mali mať. Dospel totiž k názoru, že „Slováci a ich historici sa necítia ,vo svojej koži‘, keď vstupujú do vlastných dejín, a to vari preto, že doteraz nezískali pocit, že by v nich boli naozaj doma.“ 

„Naša krajina má doteraz negatívnu skúsenosť s výkladmi dejín.“

Pocitu, o ktorom Milan Zemko písal, sme sa stále nezbavili. V podobnom duchu sa vyjadrila v rozhovore pre .týždeň aj dlhoročná učiteľka dejepisu V. Porgesová. Uviedla v ňom, že deti sa v našich dejinách strácajú. Učebnice sú totiž stále napísané v duchu nacionalistickej koncepcie. Nie je to nič prekvapujúce, keďže ich písali ľudia, pre ktorých je samostatný národný štát najvyššia hodnota. 

Od prvého zverejnenia úvahy Milana Zemka ubehlo už štyridsať rokov, no stále sme sa neposunuli ďalej. Veľmi chýba nové moderné spracovanie našich dejín. Stále ich nevieme uchopiť a podať ich príbeh tak, aby sme k nim mali – ako hovoril Milan Zemko – „domovské právo“.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite