gándhí mal silný vplyv na svojich súčasníkov i na nasledujúce generácie. Obdivovali ho významné osobnosti svetovej politiky, vedy a kultúry. Jeho politická stratégia inšpirovala bojovníkov za občianske práva černochov v USA, pacifistov v Británii, ľudské štíty v Iraku či mierové brigády po celom svete.
Po populárnom filmovom spracovaní jeho života v hlavnej role s Benom Kingsleym sa oň zaujímal aj vodca poľskej Solidarity Lech Wałęsa. Dokonca i český signatár Charty ’77 a disident Stanislav Devátý sa nechal inšpirovať Gándhího myšlienkou pasívneho odporu.
Gándhí je asi najznámejšou indickou osobnosťou aj na Slovensku. Už od 20. rokov 20. storočia slovenské noviny ako Slovenská pravda, Slovák, Slovenský národ a Týždeň či literárne časopisy Prúdy a Slovenské pohľady informovali verejnosť o Gándhího aktivitách. Záujem oňho bol živý aj v druhej polovici storočia; v slovenčine vyšla jeho autobiografia Môj experiment s pravdou aj preklad jeho životopisu od Taliana Clementa Fusera.
držať sa pravdy v Južnej Afrike
Gándhí sa narodil v štáte Gudžarát na západnom pobreží Indie v roku 1869 v rodine ministra kniežacieho štátu Pórbandar. Vyštudoval právo v Londýne a krátko pôsobil ako právnik v Bombaji. V tom čase ešte nič nenaznačovalo, že sa z plachého mladíka stane vodca miliónov ľudí. Všetko zmenila až jeho cesta do Južnej Afriky.
„Ak je nenásilie cnosť, tak potom je cnosťou tých, ktorí síce môžu použiť násilie, no vyberú si jeho opak.“
V roku 1893 sa 24-ročný Gándhí priplavil do Durbanu, aby vyriešil právne problémy jedného indického obchodníka. Bol prvým indickým advokátom, ktorý prišiel do Južnej Afriky. Bieli usadlíci si dovtedy Indov najímali ako zmluvných robotníkov na prácu na cukrových plantážach. Po nich prišli indickí obchodníci. Nik z nich nemal vyššie vzdelanie a väčšina neovládala angličtinu. Pravidelne sa stretávali s rasovou diskrimináciou, ktorú prijali ako súčasť svojho života, lebo sa proti nej nevedeli brániť.
Gándhí na rasovú diskrimináciu zvyknutý nebol. Ani v Indii, ani v Anglicku sa nestretol s otvoreným rasizmom, ktorému bol vystavený hneď po príchode do Južnej Afriky. Na ceste z Durbanu do Pretórie ho vyhodili z vlakového vozňa prvej triedy, hoci mal naň kúpený lístok, a noc musel stráviť v staničnej čakárni.
Nakoniec cestoval v dostavníku pri pohoničovi, lebo mu nedovolili sedieť vnútri s bielymi pasažiermi. Keď dorazil do Johannesburgu, všetky hotely boli obsadené. Po naťahovaní sa s personálom železničnej stanice sa mu podarilo získať lístok do prvej triedy do Pretórie. Vo vlaku ho sprievodca chcel opäť vyhodiť, no zastal sa ho anglický cestujúci.
Gándhímu sa podarilo úspešne ukončiť súdny spor. No práve keď sa pripravoval na návrat do Indie, v parlamente provincie Natal sa prerokúval zákon, ktorý mal zbaviť Indov práva voliť členov parlamentu. Indická komunita, ktorá dosiaľ mala len európskych advokátov, ho požiadala, aby zostal ešte mesiac a spísal za nich petíciu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.