práve tieto skutočnosti sa stali základom textu na letáku vytvorenom a distribuovanom v júli roku 1950 kultúrno-propagačným oddelením Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Spomínané fakty mali byť nezvratným dôkazom, že sa na územie našej vtedajšej socialistickej vlasti pásavka nedostala prirodzeným spôsobom, ale cielene ju použili imperialistické krysy, aby uškodili rozvinutému národnému hospodárstvu a ohrozili blahobyt od zemiakov závislého pracujúceho ľudu.
Komunisti tvrdili, že pásavku zhadzovali Američania zo svojich lietadiel lietajúcich najmä nad Východným Nemeckom a Poľskom, odkiaľ sa chrobák ďalej šíril po vetre. Ďalšie dávky k nám vraj prepašovali záškodnícki agenti, ktorí pod rúškom tmy kade-tade zanechávali škatuľky a fľaštičky plné týchto chrobákov. Kto neverí, nech sa presvedčí, stačí si pozrieť krátky dobový dokument, ktorý nájdete na internete pod názvom Štvavá kampaň proti pásavke zemiakovej.
cestovateľská vášeň
Pásavku zemiakovú, známu aj pod českým názvom mandelinka, objavil v roku 1811 v Skalnatých vrchoch v štáte Colorado zoológ Thomas Nuttall. Keď sa v tejto oblasti začali pestovať zemiaky (1845–1850), pásavky im čoskoro prišli na chuť a začali sa šíriť smerom na východ, k pobrežiu Atlantiku.
V Európe sa chrobáky prvýkrát objavili okolo roku 1874, a to v okolí veľkých prístavov, kam ich prepravili obchodné lode. Počas prvej svetovej vojny sa pásavkám zapáčilo vo Francúzsku, odkiaľ sa vydávali na krátkodobejšie, dlhodobejšie či trvalé pobyty po celej Európe. Starosti počas okupácie narobili Nemcom, keďže poľnohospodárske časti protektorátu zásobovali zvyšok ríše zemiakmi a inými plodinami. Preto už v roku 1939 úrady vydali príkaz, podľa ktorého v určitých dňoch museli obyvatelia (najmä deti) prečesávať oblasti pri hlavných železničných tratiach. Kompetentní vychádzali z predpokladu, že práve tam sa nachádzala väčšina škodcov zavlečených pri presune vojsk valiacich sa na východ.
„Pásavka zemiaková alias americký chrobák, nepriateľ mieru, parazit a vyslanec Wall Streetu či žravý imperialistický vrah.“
Čo sa týka územia Československa, pásavka sa tu prvýkrát objavila až v júli 1945 a spočiatku akoby váhala, či sa v našich končinách vôbec usadí. Zato odborníci boli v strehu a poľnohospodárov vyzývali, aby sa na votrelca v predstihu pripravili, keďže vychádzali zo skutočnosti, že susedné štáty boli týmito chrobákmi zamorené. Nuž, nemýlili sa, hoci Československo a okolité štáty vypracovali spoločné pokyny na boj proti zemiakovému škodcovi, počas päťdesiatych rokov sa pásavky premnožili.
Od tej doby si udržiavajú popredné miesto na rebríčku žravých škodcov špecializovaných na zemiakovú vňať. Ani zber, ani chémia nezabránia ich každoročnému výskytu. Ich vajíčka chutia bzdochám a lienkam, larvy sú častou korisťou veľkých druhov bystrušiek. Úplne vykynožiť sa nedajú, dajú sa len držať na znesiteľnej úrovni. Nachádzajú sa prakticky vo všetkých krajinách sveta, kde sa darí zemiakom, výnimkou sú iba Austrália a Nový Zéland.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.