tristo kilometrov od luxusného obchodného centra Šanghaja, v provincii Ťiang-su, vznikla v šesťdesiatych rokoch dedina Chua-si. V tom čase mala menej ako sedemsto obyvateľov. Bola to farmárska obec, ktorú obklopovali mohutné zelené hory a veľké jazerá.
Na jednu z najbohatších obcí sveta sa premenila až po tom, ako vtedajší vodca Čínskej ľudovej republiky Teng Siao-pching jednoducho prikázal ľuďom bohatnúť. Zatiaľ čo iní váhali a nevedeli, ako tento cieľ zrealizovať, starosta obce Wu Renabao založil prvú fabriku na výrobu fliaš s umelým hnojivom. Išlo o veľmi žiadaný sortiment, pretože krátko po tom, ako rozbehli biznis, zarábal dvadsaťpäťtisíc amerických dolárov ročne.
Treba pripomenúť, že celá Čína bola v tom období spomalená ekonomickou krízou a Chua-si napriek tomu bohatla. Toto bol však len prvý krok k splneniu úlohy. Druhým bolo rozšíriť priemyselnú oblasť o oceliarske, textilné a tabakové podniky.
ako vzniká raj uprostred diktatúry
V Chua-si vznikli nové pracovné miesta, prišli noví obyvatelia a vyrástli nové hranice. Malá farmárska obec „pohltila“ ďalších dvadsaťšesť okolitých dedín. Zbohatla a rozšírila svoje územie. Wu vysvetlil svoju oduševnenú motiváciu týmito slovami:
„Myslím si, že každá doba má svoj vlastný vzorec úspechu. Najdôležitejšie je byť flexibilný a otvorený novým nápadom. Musíme robiť všetko, čo funguje. My nie sme komunisti. My sme stopercentní akcionári.“
Z tohto uhla pohľadu sa naozaj zdá, že ide o dedinu zázrakov, avšak aj tu sa nájdu isté rozpory. Vnučka generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny Wu Jie v jednom rozhovore priznala: „Našim deťom vysvetľujeme, že všetko, čo tu majú, je zásluhou ich ťažko pracujúceho vodcu Wu Renabaa. Učíme ich, ako sa stať správnymi komunistami.“
„Zdá sa, že politický systém v komunistickej Číne síce dal niektorým občanom materiálny prepych, ale vzápätí ich okradol o mnohé slobody a potešenia.“
Šesťdesiatdva ročná obyvateľka Chua-si Ge Xiufang zas spomína na rok 1993, keď jej syn skončil školu a hľadal si prácu. V novinách našiel inzerát, v ktorom ponúkali pracovné miestna v dedine.
Do obce sa prisťahovali v období, keď Chua-si fungovala ešte ako farmárska dedina.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.