jednoducho na Slovensku nikto neveril obľúbenému premiérovi, že to jeho „padni komu padni“ nie je iba slovná hračka.
No prečo sme tú nehoráznu skutočnosť, že súdy slúžia iba tým, ktorí majú peniaze, prijali ako niečo samozrejmé a dané, s čím toho veľa nespravíme?
Žiaľbohu, tento postoj k paragrafom máme zarastený hlboko pod kožou. A vôbec nie náhodou. Veď dobrý právnik vie aj ten najlepší zákon zmeniť iba na neškodnú prekážku, ktorú dokáže elegantne obísť na ceste k osobnému prospechu. Jediné, čo mu v tom zabráni, je profesionálna česť. No tú komunisti rokmi vymazali z našej mentálnej výbavy. A je úplne jedno, o koho ide. Ak pekárovi nevadí, že jeho chlieb je temer nejedlý, celkom logicky nebude očakávať, že prokurátor bude vždy hájiť právo.
Druhá vec je, že pár generácií dozadu bol pojem spravodlivý a neúplatný sudca ako ufo. Nikdy ho nikto nevidel, v najlepšom prípade iba počul, že niekedy aj niekto taký existoval. Dôvod je jasný. Víťazný február dokonale vyčistil justíciu. Kto mal v sebe štipku morálky, ten musel odísť. Právnická elita nedostala najmenšiu šancu. V priebehu pár rokov nezostala po nej ani stopa. Skončila v pracovných táboroch, v lepšom prípade v robotníckych povolaniach.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.