Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Silný slovenský hokej

.martin Kohút .spoločnosť .šport

V ostatných týždňoch som bol viackrát konfrontovaný s otázkou, prečo som na tohtoročnom volebnom Kongrese SZĽH opäť nekandidoval na prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja. Odpoveď na tú otázku je pre mňa vnútorne veľmi jednoduchá.

pred troma rokmi som prijal výzvu a uchádzal sa o túto funkciu nie preto, že som sa chcel stať prezidentom, ale preto, aby som mohol splniť posledné prianie môjho dobrého priateľa a urobiť v hokejovom prostredí poriadok. Slovenský hokej sa nenachádzal v najlepšej kondícii. Bolo to obdobie mediálnych hádok, bojkotov, otvorených konfliktov a tiež veľmi zlej finančnej kondície celého hokejového prostredia.

Skupina ľudí, ktorá so mnou prišla do vedenia zväzu, nestála pred jednoduchou úlohou. Dennodenne bola vystavená obrovskému tlaku, ktorý nás výrazne motivoval k tomu, aby sme sa neustále pokúšali o úspech. Definícia nášho úspechu bola však výrazne iná, ako sa dnes chápe vo väčšine našej spoločnosti, či ako to bolo pred rokmi v hokejom hnutí. Úspechom je poväčšine výrazné umiestnenie alebo medaila z významného športového podujatia. Pre nás však v priebehu posledných troch rokov bola úspechom obnova vzájomnej dôvery a konkurencieschopnosti, poriadok a nastavenie transparentných pravidiel, stabilizovanie finančnej situácie a naštartovanie hokejového hnutia do rozvojovej fázy. Pokúšali sme sa hľadať dlhodobé riešenie. Príchodom Craiga Ramsayho, Jenny Potter zo zámoria a Jukku Tiikkaju z Fínska sme sa snažili preklenúť viac ako desať rokov trvajúcu medzeru na odbornej, vzdelanostnej a kultúrnej úrovni našich trénerov a pracovníkov zväzu. Príchodom Miroslava Šatana zo Spojených štátov do pozície generálneho manažéra sa výrazne zvýšila dôvera v koncepčnú prácu vo všetkých reprezentačných výberoch.

Cestu nepredstavovalo len búranie všetkého, čo tu bolo. Nie je predsa možné vymeniť každého, kto pracuje pre slovenský hokej. Cestou bolo dať všetkým šancu, aktívne zapojiť ľudí, ktorí sa chceli aj naďalej venovať slovenskému hokeju a pomáhať, a presvedčiť ľudí, ktorí na zväze pracovali už v minulosti, o potrebe zmeny kultúry, ktorá tam panovala. Príkladom môže byť bývalý prezident SZĽH Igor Nemeček, ktorý bol zapojený do prípravy majstrovstiev sveta v roku 2019 na Slovensku. On je najlepším dôkazom, že zmena kultúry a systému práce môže spolu s využitím kolektívneho ľudského potenciálu priniesť oveľa lepšie merateľné výsledky, ako to bolo pri organizácii majstrovstiev sveta v roku 2011 v Bratislave a Košiciach. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite