Pred Mečiarom nás zachránila jeho zbabelosť aj narcizmus

martin Mojžiš

Deväťdesiaty ôsmy rok je svojou dôležitosťou takmer porovnateľný s osemdesiatym deviatym. Začiatkom roka sa Mečiar stal zastupujúcim prezidentom a už po niekoľkých hodinách vyhlásil amnestie, ktorými zastavil trestné stíhania za trestné činy súvisiace s únosom Michala Kováča mladšieho a so zmareným referendom. 

V tej chvíli to vyzeralo, že má v rukách všetky tromfy a že je odhodlaný hrať tak nečisto, ako to len bude potrebné. A napriek tomu koncom roka prehral voľby. Teda, on ich tesne vyhral v zmysle najvyššieho zisku hlasov, ale prehral v zmysle zostavovania vlády. Keď sa človek pozrie na to, čo robili mečiarovci dovtedy, tak je až nepochopiteľné, že po referende nezmarili aj voľby. Prečo to neurobili? Ja si myslím, že v tom zohral nezanedbateľnú úlohu Mečiarov narcizmus. 

„Ale nakoniec sa Mečiar zľakol. Uniesť prezidentovho syna, na to stačí byť sviňa. Ale urobiť vojenský prevrat, na to musíš byť odvážny.“ 

Ten chlap nebol ani zďaleka machiavellistický technológ moci. Podľa mňa to bol v prvom rade psychicky chorý človek, patologický narcis, ktorý si volebnými víťazstvami ukájal nejaké silné vnútorné potreby. Mne sa vždy zdalo, že on nechcel byť len vodca, on chcel byť milovaný vodca. Ak je to tak, potom nepotreboval volebné víťazstvo len ako prostriedok k upevneniu moci, ale aj ako svoju dávku drogy. Klesajúca popularita mohla u neho vyvolať ešte intenzívnejší hlad po takej dávke a kvalitnú drogu mohli poskytnúť len nezmanipulované voľby. Neviem, či to zohralo nejakú úlohu, ale vždy som si myslel, že nás pred Mečiarom do istej miery zachránila jeho psychická porucha.

štefan Hríb

Podľa mňa nás zachránil jeho strach. Ak začali ovládnutím štátu a jeho ekonomiky a rýchlo pokračovali únosom, vraždou, vylúčením poslanca z parlamentu a zmarením referenda, tak logickým dôsledkom malo byť zmarenie volieb alebo ich manipulácia. A myslím si, že to naozaj chceli urobiť. Vymenili náčelníka generálneho štábu. Všetci, čo sme to bližšie sledovali, sme si vtedy povedali, že ide do tuhého. Lebo keď chceš zmariť voľby, musíš mať armádu na svojej strane. 

Knihu Štefana Hríba a Martina Mojžiša 30 – Ako sme to videli si môžete kúpiť v našom e-shope.

 Súčasne zmenou pravidiel krátko pred voľbami fakticky znemožnili rozhodujúcej opozičnej sile, päťkoalícii, kandidovať vo voľbách. Prijali absurdný zákon, podľa ktorého potrebovala päťkoalícia na vstup do parlamentu 25 percent. A potom, keď sa kvôli tomu päťkoalícia zmenila na jednu volebnú stranu SDK, zasa podali na najvyšší súd žiadosť, aby jej bolo zakázané kandidovať. Ernest Valko vtedy zastupoval SDK a vyhral to, ale bolo to o život. Našťastie, znova sa ukázalo to, čo predtým v polícii – že na najvyššom súde sú aj normálni ľudia. Ale keby to prešlo, bolo by to zmarenie volieb.