Najväčší medicínsky holokaust v histórii

presne pred rokom si vrcholní predstavitelia štátov z celého sveta pripomenuli sté výročie ukončenia prvej svetovej vojny a uctili si pamiatku 18 miliónov jej obetí. Tento rok sa žiadne veľké oslavy neplánujú. Pritom obetí španielskej chrípky bolo päťkrát viac ako obetí v prvej svetovej vojne. Epidémia, ktorá svojím rozsahom dosiahla až rozmery pandémie, zostane tak aj naďalej trochu zabudnutá.

začalo sa to vo vojenskej kuchyni 

O tom, kde sa to všetko začalo, nie je medzi historikmi jednoznačná zhoda. Väčšina však za prvého pacienta epidémie považuje 29-ročného amerického vojenského kuchára Alberta Gitchella. Ten slúžil, spolu so svojimi 26 000 spolubojovníkmi, vo vojenskom tábore vo Fort Riley v severovýchodnom Kansase. V pondelok 11. marca 1918 mal nastúpiť do kuchyne na rannú službu. Zobudil sa však s vysokou horúčkou, mal bolesti v krku a úpornú bolesť hlavy. Navyše bol taký slabý, že nedokázal ani rozbiť vajce. Službukonajúci zdravotník mu preto bez zbytočných okolkov dal dve tabletky aspirínu a poslal ho do postele. Albert Gitchell bol teda prvý. Nikto v tom čase nemohol tušiť, že počas ďalších dvoch rokov ho bude nasledovať neuveriteľných 500 miliónov ľudí. Na také množstvo sa totiž odhaduje počet tých, ktorí sa chrípkou nakazili. On mal to šťastie, že boj s chrípkou vyhral a po niekoľkých dňoch mohol opäť nastúpiť službu do kuchyne. Prežil vojnu a zomrel ako 78-ročný. Desiatky miliónov iných pacientov také šťastie nemali. Úmrtnosť bola v tejto chrípkovej epidémii neuveriteľne vysoká. Dosahovala 10 až 20 percent.

Americká armáda mala počiatkom roku 1918 priam ideálne podmienky na šírenie epidémie. Na území USA bolo viacero táborov a všetky boli preplnené vojakmi, ktorí sa pripravovali na službu na európskom fronte. Vzápätí po Fort Riley sa tak chrípka objavila medzi vojakmi vo Fort Hancocku v New Jersey, Fort Lewisi vo Washingtone, Fort Fremonte v Južnej Karolíne a v ďalších. Na jar toho roku sa zároveň začal veľký presun americkej armády do Európy. V marci 1918 sa preplavilo cez oceán 84 000 vojakov v apríli ďalších 118 000. A spolu s nimi sa do Európy dostala aj chrípka. Najskôr spôsobila spúšť medzi americkými oddielmi, čoskoro sa však objavila aj v zákopoch ich britských a francúzskych spojencov. A cez zem nikoho preskočila aj na druhú stranu frontu na nemecké línie. Obe bojujúce armády hlásili zakrátko do svojich generálnych štábov desiatky tisíc chorých mužov. Počet mužov, ktorí neboli schopní služby, dosahoval také čísla, že niektoré vojenské operácie sa museli odložiť. 

Netrvalo dlho a vírus opustil vojenské tábory a začal pustošiť civilné obyvateľstvo. Najprv sa vydal na juh a cez južné Francúzsko sa dostal do neutrálneho Španielska. V Madride ochorela v krátkom čase tretina jeho obyvateľstva. Cestou na západ prekročila Lamanšský kanál a vo Veľkej Británii ochromila britskú flotilu. Chrípku chytil aj kráľ Juraj V. Na východe zase dorazila do Nemecka a cez Poľsko sa dostala až na východný front. Chrípkou bola zasiahnutá prakticky celá Severná Amerika a veľká časť Európy až po Stredný východ. Afrika, Južná Amerika a Austrália zasiahnuté neboli. Zatiaľ.

Zrazu tak, ako sa chrípka objavila, sa aj stratila. Teploty a bolesti ustúpili, boľavé hrdlá prestali bolieť. Bolo to však iba zdanie. Vírus len naberal na sile a postupne mutoval, aby sa objavil v novej, ešte väčšej sile.

smrtiaca druhá vlna od Afriky po Aljašku

Druhá vlna epidémie sa začala rovnako nenápadne ako tá prvá. Chorí začali pomaly pribúdať na konci augusta a na začiatku septembra. Aj prejavy boli spočiatku rovnaké, zvýšená teplota, bolesti v krku, triaška. Namiesto postupného ústupu sa však prejavy zosilňovali, dýchanie sa zhoršovalo a triaška sa vymkla spod kontroly. Po niekoľkých dňoch zaútočili na zoslabené pľúca baktérie zápalu pľúc a ďalších infekčných ochorení. A ľudia začali zomierať. Najskôr v armádnom tábore vo Fort Devens v štáte Massachusetts, odkiaľ sa zakrátko dostala do celého štátu. Na konci septembra už bolo chorých jeho 50 000 obyvateľov. A to bol len začiatok.