Ticho

chris Lowney popisuje pápeža Františka, ktorý bol prvý deň vo svojom úrade v tichej modlitbe: „Modlil sa, ale počas samotného aktu modlenia sa znovu utvrdzoval vo svojom poslaní a vo svojich hodnotách, ktoré potreboval presadzovať a v ktorých chcel ísť príkladom, prečisťoval si myseľ, aby sa mohol sústrediť na priority, urobil si prestávku v aktívnej činnosti, aby sa mohol znovu nabiť energiou a získal širší rozhľad priznaním, že svet napokon nie je pod jeho kontrolou.“

Môj priateľ, biskup Československej cirkvi husitskej, hudobník, spisovateľ a otec štyroch detí Juraj Jordán Dovala, vo svojej knižke Ticho píše: „Niet pre človeka lepšieho lieku, ako je ticho. Svet je plný hluku a my zabúdame nájsť v tom lomoze podstatu. Podstata leží v tichu. Ak chceš pochopiť dušu motýľa, sleduj jeho let. Ak chceš pochopiť dušu rieky, vnímaj jej tok. Ak chceš pochopiť modlitbu, nechaj sa ňou unášať ako list vodou. Ak chceš pochopiť svet, načúvaj mu. Ak chceš pochopiť sny Boha, hľadaj ticho.“

Juraja Dovalu som sa pýtal, čo pre neho znamená ticho. Tvrdí, že ticho je pre neho priestor, v ktorom cíti blízkosť Boha. Nejde len o frázu, Boh skutočne prehovára v tichu. Naše mysle sú zahltené informáciami ako počítače. Je štatisticky dokázané, že dnešný človek je denne bombardovaný niekoľkonásobne vyšším počtom podnetov, ako pred pár rokmi. Za posledných desať rokov je to nárast o sto percent. Ľudia na internete trávia hodiny a vstrebávajú všetko, na čo natrafia. Že sú to prevažne zbytočnosti, odpad, pena dní, ktorá zajtra spľasne, to nás netrápi. Chceme len kŕmiť svoju hladnú a rozorvanú myseľ. Preto začínam vnímať „ticho“ ako základný zdroj psychohygieny človeka. Ak nebudeme vedieť spočinúť v tichu, vo vnútornom chráme nášho srdca, budeme potrebovať psychológov.