sprisahancov bolo päť. Hlavou celej konšpiračnej skupiny bol princ Felix Felixovič Jusupov, príslušník jednej z najbohatších petrohradských rodín. Ďalšími jej členmi boli: synovec cára Mikuláša II., veľkoknieža Dimitrij Pavlovič, politik a člen Štátnej Dumy Vladimír Mitrofanovič Puriškevič, štvrtým členom bol poručík Preobraženského regimentu Sergej Michajlovič Suchotin a piatym lekár poľského pôvodu Dr. Stanislav Lazovert. Cieľ sprisahania: smrť nenávideného Grigorija Jefimoviča Rasputina.
Každý z členov skupiny mal svoju vopred určenú úlohu. Jusupov mal vylákať Rasputina na súkromné posedenie do svojho paláca na brehu rieky Mojky, Dimitrij Pavlovič a Puriškevič mali byť v paláci skrytí pre prípad, že by niečo nevyšlo, Suchotin bol zodpovedný za zbavenie sa mŕtveho tela a Dr. Lazovert dodal cyankáli.
nie a nie zabiť ho
Plán bol vcelku jednoduchý. Jusupov dá cyankáli do šľahačkových koláčikov a do obľúbeného Rasputinovho vína z Madeiry a počká, kým jed zaberie. Keď Rasputin poslednýkrát vydýchne, Suchotin s pomocou ostatných zabalí mŕtve telo do veľkého vaku a zhodí do rieky Nevy. Silné prúdy potom odnesú mŕtveho Rasputina ďaleko do Fínskeho zálivu. Rasputin zmizne bez stopy. Všetko sa to malo udiať, podľa vtedy platného juliánskeho kalendára, v noci zo 16. na 17. decembra 1916.
V piatok 16. decembra večer Jusupov všetko starostlivo pripravil. Za miesto činu zvolil klenbový kabinet v podzemí svojho zámku. Chcel mať istotu, že hrubé múry stlmia akýkoľvek zvuk. Miestnosť bola zariadená skutočne luxusne. Ohrieval ju veľký kozub, v rohu stála vyrezávaná ebenová skrinka, v strede, na medvedej kožušine, stál okrúhly stôl so stoličkami. Celú scénu osvetľovali lampy v maurskom štýle. Situácia sa však nevyvíjala podľa očakávania.
Najskôr Rasputin odmietol ponúkané koláčiky s tým, že sú príliš sladké. Nakoniec ich zopár zhltol. Jusupov čakal, kedy konečne jeho hosť padne mŕtvy. Nič sa však nedialo. Dokonca ani po tom, ako Rasputin zapil koláčiky niekoľkými pohármi otrávenej madeiry. Po dvoch hodinách čakania to už Jusupov nevydržal a s ospravedlnením sa na nevyhnutné povinnosti vybehol hore schodmi za svojimi spoločníkmi. Tí, keď sa dozvedeli o neúčinnosti cyankáli, zvolili priamejšiu cestu – Rasputina zastreliť. Jusupov si vzal od Veľkokniežaťa Dimitrija Pavloviča pištoľ, zišiel do podzemia a Rasputina strelil do hrude. Všetko stíchlo.
Sprisahanci potom vzali Rasputinov kožuch a čižmy a odišli z paláca, aby sa ich pokúsili niekde zbaviť. Keď sa asi po dvoch hodinách vrátili späť, na ich obrovské prekvapenie našli Rasputina stále živého. Tackal sa po miestnosti s krvavou penou okolo úst. Vtedy vytiahol svoju zbraň Puriškevič a začal na Rasputina strieľať. Dvakrát netrafil, no tretia strela zasiahla Rasputinov chrbát. Keď padol naznak, vystrelil Puriškevič ešte raz a trafil nepriateľa do stredu čela. Rasputin konečne zomrel. Nehybné telo sprisahanci zabalili, omotali reťazami a z Veľkého petrovského mosta zhodili do Malej Nevky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.