niekedy mám pocit, že žijem v krajine rozprávok. Sú to rozprávky o ruskom bohatierovi, ktorý bojuje proti zlu zo Západu alebo migrantom, ktorí sa nás chystajú prepadnúť, postaviť mešity a znásilňovať naše dcéry.
Ďalšie rozprávky sú o liberáloch a homosexuáloch, ktorí chcú rozvrátiť naše rodiny, iluminátoch, sörosovcoch a iných zloduchoch. A kto chce ochrániť pred touto hrôzou vystrašený ľud? Zakomplexované a neschopné postavičky, ktoré sa celý život iba povaľujú, priživujú a nič v živote nedokázali. Máme radi aj rozprávky o Jánošíkovi, ktorý vraj bohatým bral a chudobným dával. Lenže v normálnom svete majú bohatstvo obyčajne šikovní a pracovití. Z biedy sa ľudia nedostávajú okrádaním bohatých, ale vzdelávaním.
Svet nefunguje tak, že príde jednoduchý mládenec, zlezie z pece, vyberie sa na zámok a tam zázračne zbohatne. Na úspech vo svete treba veľa vedieť tvrdo pracovať. Bohatí sú väčšinou tí, ktorí to dokázali. A tí, ktorí sa ich pokúšajú okradnúť, nie sú hrdinovia, ale zlodeji.
„Dnes začíname chápať, že by sme mohli žiť vo svete hojnosti, spolupráce a lásky.“
Staré čínske príslovie hovorí: „Letnému vánku o búrke, studničnej žabe o mori a polovzdelancovi o tom, čo nikdy v škole nepočul, nerozprávaj.“ Zdá sa mi, že máme na Slovensku veľa „expertov“ na moslimov, černochov, Aziatov alebo Američanov – najviac takých, čo ich nikdy nestretli. Máme na výber. Buď sedieť za pecou a mudrovať o tom, ako funguje obrovský svet, o ktorom ani nevieme, čo nevieme. Alebo sa snažiť tento svet pochopiť. Svet nefunguje podľa nás, vetru a dažďu sa nedá rozkazovať a ani ekonomika sa nedá „nakopávať“ stimulmi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.