v dnešných dňoch vychádzajú dve zaujímavé publácie o Malých Karpatoch. Autormi tej s podnadpisom Malé milé hory sú Stano Jendek, Ján Šíp a Stano Bellan a je viac o obrazoch. Druhá je od fanatického turistu, karpatofila Iva Kováča. Ten, kvôli svojej láske k lesom opustil metropolu a svoj domov našiel v Harmónii nad Modrou. Zozbieral všetko zabudnuté, čo sa o Malých Karpatoch mihlo v dobovej tlači.
Na karpatských lesoch ho fascinuje, že oplývajú nespočetným množstvom malebných vyhliadok, skalných útvarov, tajomných podzemných priestorov, jaskýň, prepadlín a krasov. Narazíte tu aj na opustené štôlne. Lesy ukrývajú zrúcaniny stredovekých hradov, starých mlynov, ale aj zrúcaninu starého kláštora. Nájdete tu opustené horárne aj poľovnícke zámočky, stopy po úzkorozchodných lesných železniciach. A to nehovoríme o vinárskej tradícii, ktorú oceňovali aj králi.
Podľa Iva Kováča majú Malé Karpaty bohatú pamäť, na ktorú práve my zabúdame, pretože je zakódovaná pre nás do nezrozumiteľnej reči histórie a prírody. Určité miesta sú späté s udalosťami, o ktorých dnes môžeme len fantazírovať, ale majú nezameniteľnú atmosféru, genia loci.
Kniha, ktorú Ivo Kováč vydal vlastným nákladom nie je beletriou v pravom slova zmysle. Je to koláž novinových výstrižkov a krátkych úvah. Autor je filológ, a pre svoju prácu zvolil pseudohistorizujúci názov odkazujúci na literárnu činnosť starších spisovateľských generácií: Vskutku menej známe vedomosti o Malých Karpatoch zo starých periodík zostavené a na svetlo pravdy karpatskej prevedené. Pôvodne mala niesť zábavný názov Neuveriteľné príbehy o Malých Karpatoch v podkarpatských šenkoch zozbierané, no ukázalo sa, že pamäť krčiem a štamgastov je príliš krátka a práca v takomto prostredí je životu nebezpečná. Zvedavý autor hneď v prvom šenku pri Horných Orešanoch bol poučený, že o Karpatoch sa bude rozprávať, keď zaplatí sumu päťsto eur. V inej obci ho zas jeden pán zbombardoval množstvom historiek, ktoré sa však netýkali karpatskej tematiky a navyše vzbudzovali pochybnosti o tom, či sú skutočné. Podobných skúseností mal viac, preto v obavách o vlastnú bezpečnosť a tiež z úcty k objektivite rozhodol sa zmeniť informačné zdroje a krčmu vymeniť za archív. Články sú zo slovenských a nemecky vydávaných novín na našom území. Dokopy ide o devätnásť novín a časopisov.
Hlavnými hrdinami dobových článkov sú pytliaci, poľovníci, partizáni, objavitelia, aj národovci. Novinári popisovali veselé výlety, výčiny pytliakov, športové zážitky, vraždy, prestrelky, živelné pohromy. Najstarší text je z roku 1853, najmodernejší z roku 1945.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.