Osem rád Vladimíra Krčméryho o koronavíruse

 1. O aký vírus vlastne ide? Je rúško na tvár účinnou ochranou? 

Koronavírus je jeden z najväčších vírusov, my ho voláme „tučniak“, lebo je veľký, a preto sa možno dá proti nemu lepšie chrániť. Je málo odolný proti vyššej teplote. Všeobecne vieme, že vírusy majú rady nižšiu teplotu, preto tie epidémie chrípky prichádzajú spravidla v chladnejších mesiacoch aj u nás, aj v Číne. To je dobrá správa. Keď u nás stúpne teplota nad 20 stupňov, tento vírus už nie je schopný ďalej fungovať. Pri teplote 25 stupňov hynie. 

Ďalšia jeho výhoda je, že tak ako všetky iné vírusy, žije v bunke. Mimo bunky sa nerozmnožuje. Ak môže nejako prežívať, tak v tej kvapôčke vykašľania. Aj z tohto dôvodu majú ochranné prostriedky zmysel, hoci póry na tých maskách sú podstatne väčšie ako ten vírus. Keďže je v bunke alebo v kvapôčke, tak ho maska zachytí, čo je dobrá správa. Takže vieme, že fungujú dezinfekčné prostriedky, rúška a klasické opatrenia, čo sme pri ebole spočiatku nevedeli. Fungujú aj karanténne opatrenia, hoci viem, že sú nepopulárne. 

2. Koronavírus je viac hystéria alebo reálna hrozba? 

Prirovnal by som ho k epidémii sezónnej chrípky. Keďže na chrípku sme zvyknutí a poznáme ju, vieme, že väčšina mladých ľudí ju prechodí bez vážnej ujmy, takže sa jej nebojíme. Koronavírus sa jej podobá, mortalita je nízka a prenáša sa podobne, je to respiračný vírus. Stále nevieme veľa o tom, v čom sa odlišuje od chrípky. A čo je málo známe, toho sa bojíme. 

„Niektoré obce a možno aj okresy budú v prísnej karanténe. Keď sa na to vieme pripraviť, tak všetko dobre dopadne.“

Na Zemi existujú milióny vírusov, o ktorých vieme len málo alebo nič. Keď si analyzujete dve až tri percentá tých úmrtí, teraz v Číne už len jedno percento, tak zomierajú najmä tí, ktorí sú inak vážne chorí. Majú iné pridružené ochorenia, u ktorých drobné zhoršenie znamená zlyhanie kardiopulmonálnej cirkulácie a príčina smrti je nedokrvenosť mozgu a srdca v dôsledku zlej výmeny kyslíka v pľúcach, ktoré sú napadnuté. 

Úmrtnosť na klasickú sezónnu chrípku je problém hlavne u starších a vážne chorých ľudí, napríklad s astmou alebo chronickou obštrukčnou bronchitídou, ischemickou chorobou srdca a diabetom. U nich môže byť táto komplikácia smrteľná. V prípade klasickej chrípky je úmrtnosť päť percent, u pneumokokov je to až 25 percent a tu máme len tri percentá, čo je tá dobrá stránka tohto ochorenia.

3. Sú karanténne opatrenia a obmedzujúce zákazy dostatočné a opodstatnené? 

Tu ide aj o niečo viac, než len o to, že zomrieme. Keď človek zomrie, je to preňho osobná tragédia a strata aj pre spoločnosť. Keď máte desať miliónov ľudí PN, tak je tá strata obrovská. To by bol v Číne problém. Takže tie opatrenia neboli na zabránenie mortality, o ktorej vieme, že je nízka a zabíja najmä starších, chronicky chorých. U detí sa prakticky nevyskytuje, u mládeže je zriedkavá. 

Knihu rozhovorov s profesorom Vladimírom Krčmérym Ženie ma zlé svedomie nájdete na našom e-shope.

Opatrenia sú tu pre ekonomickú hrozbu. To je prípad populácie v Číne, ktorá je celá zamestnaná a to množstvo ľudí vytvára obrovské hodnoty. Nás je päť miliónov, tam sú mestá, ktoré majú pätnásť miliónov obyvateľov. Keby to vypuklo v Hongkongu alebo Šanghaji, ktoré majú tridsať-štyridsať miliónov obyvateľov, následky by mohli byť pre krajinu ekonomicky devastujúce. 

Ekonomický dopad je dôvod na prísne mimoriadne opatrenia. V Európe to ešte necítiť, lebo počet nakazených okrem Talianska je nízky, no bude stúpať. V Číne už máme za sebou prvú inkrementálnu fázu, teraz nasleduje fáza dekrementálna, a potom ešte bude jeden výstup, kde sa môžeme poučiť z MERS-u a SARS-u. 

„Zažil som SARS, chrípku v Kambodži a strašnú epidémiu cholery na Haiti.“

4. Dokážeme čeliť tejto hrozbe efektívne aj v Európskej únii? 

Ak máte chorobu, ktorá je ekonomicky devastujúca, ktorá ničí letecký priemysel, výrobu alebo obmedzí hospodárstvo, tak úlohou každej krajiny je prijať drastické, radikálne opatrenia. Ja sa však obávam, že Európa toho nebude schopná.