Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zostup do podzemia

.timotej Križka .spoločnosť .história

Na jeseň minulého roku sme pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie zrealizovali v jednom z bratislavských podchodov malú intervenciu. Na mieste, kde boli umiestnené reklamné panely, sme nainštalovali fotografie politických väzňov. Sprevádzali ich citáty, v ktorých sa väzni delili o svoju skúsenosť s väzením a pohľad na slobodu. 

Zostup do podzemia TIMOTEJ KRIŽKA Timotej Križka: Dorota Kravjanská. 25-ročná matka vinná zo združovania proti republike. Odsúdená na poldruha roka väzenia.

toto miesto pod Prezidentským palácom sa na dva mesiace zmenilo. Ľudia, ktorí doteraz chodili popri krikľavých reklamných obrázkoch, čo odkazujú na najnovšiu vodku s pomarančovou príchuťou či najzdravšie tenisky, boli zrazu konfrontovaní s čierno-bielymi tvárami starcov. Ich tváre sprevádzal text, ktorý prinášal autentickú skúsenosť ľudí s ich vyšetrovaním a pobytom vo väzenských celách. 

Dva dni po spustení projektu nám prišiel email:

Dobrý deň! 

Chcem sa poďakovať za Vašu prezentáciu ľudí, ktorí nevedomky urobili veľa pre náš dnešok.

Ja som ten Gregor, ktorého moja mama Dorota Kravjanská nevidela urobiť prvé kroky. Bol som v podchode a opäť mi vyhŕkli slzy. Moja mama totiž nedávno, 16. 9., zomrela. Aj preto to bolo silné.

Gregor Kravjanský

PS: Dovolil som si priložiť fotky ako dôkaz. Vpravo som ja spolu so synovcom.

dve totality

Naposledy, keď som stretol pani Dorotu, sedela vo svojom panelovom byte a držala sa za ruku s manželom. Nohy jej zohrievala teplá deka. Na dosah ruky ležal hrubý časopis s vyplnenými krížovkami a na ňom škatuľky s liekmi. Sedela pokojne s priamym pohľadom. Jej neustále otázky mi zabraňovali v tom, aby som mohol pátrať po minulosti tejto trestankyne. Ona nevidela na svojom živote nič zvláštne, bola len obyčajná žena, matka piatich detí.

 Dorota vyrastala počas druhej svetovej vojny v oblasti, ktorú zasiahli deportácie Židov. Nemohla pochopiť utrpenie, ktoré sa fatálne dotýkalo jej blízkych: „Veľmi nás trápilo, že židovské rodiny vysťahovali. Nikto nám nevedel povedať dôvod, prečo sa už naši priatelia nevrátili. Informovala som sa, písala som do Terezína, chcela som vedieť aspoň o Friedmanovcoch, ktorých syn Tibor bol mojím spolužiakom.“ 

Jedného dňa zostali niektoré školské lavice prázdne a mená nikto z triednej knihy nevyškrtol. Ospravedlnenku za vymeškané štúdium nepriniesli doteraz.

Dorota so svojimi šiestimi súrodencami bývala na frontovej línii, kde sa neustále striedali nemeckí vojaci s partizánmi. Nerozoznávala farby armádnych vlajok zdobiacich uniformy, vnímala len osudy chlapcov. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite