Ján Pavol II. a Slovensko

ján Pavol II. vedel o našej viere, povzbudzoval ľudí, ktorí sa obetovali pre cirkev a vyzdvihoval osobnosti slovenskej cirkvi. Dňa 22. apríla 1990 sme spolu s Jánom Čarnogurským sprevádzali v helikoptére Jána Pavla II. z Velehradu do Bratislavy. V jednej chvíli prišiel za nami pápežov osobný tajomník Stanislaw Dziwisz a opýtal sa, či by sme nemohli letieť ponad Šaštín. Išiel som za pilotmi a oni povedali, že žiadny problém.

Keď sme prileteli nad Baziliku Sedembolestnej Panny Márie, piloti urobili nad ňou niekoľko okruhov a pápež ju z helikoptéry požehnával. Ján Pavol II. vedel, aký obrovský význam mala v dejinách slovenských katolíkov i Slovenska mariánska úcta a putovanie k svätyniam Panny Márie. V januári 1984 vymenoval Kostol navštívenia Panny Márie na Levočskej hore za Menšiu baziliku a tento dekrét sa prečítal v júli 1984 na mariánskej púti v Levoči, za prítomnosti obrovského množstva veriacich. 

Počas levočskej púte v mariánskom roku 3. júla 1988 veriaci mohli počuť, ako pápež pred modlitbou Anjel Pána po slovensky pozdravil levočských pútnikov a dodal: „Z Levoče sa potom náš pohľad upiera na ďalšie mariánske svätyne, ktorými Slovensko oplýva. Spomeniem aspoň tie najznámejšie: Gaboltov, Ľutinu, Marianku, Staré Hory a predovšetkým Šaštín, národnú svätyňu Panny Márie Sedembolestnej, patrónky Slovenska...“

Počas svojho pontifikátu menoval na mariánskych pútnických miestach za Menšie baziliky ešte gréckokatolícky Kostol Zosnutia presvätej Bohorodičky v Ľutine (1988), Kostol navštívenia Panny Márie v Starých Horách (1990) a Kostol narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej (2002).

veriaci a pápež

Aj veriaci na Slovensku prejavovali svoj vzťah k Jánovi Pavlovi II. Spomeniem tu dva príbehy. Sestra Bernadeta Pánčiová z rehole satmárok založila hnutie Rodina Nepoškvrnenej. Za jeho zrod možno pokladať Turíce vo Svätom roku 1975, keď pápež Pavol VI. predostrel ideu „evanjelizácie lásky“. Vtedy sa v jednej izbe okresnej nemocnice na tento úmysel začalo modliť sedem ťažko chorých ľudí, medzi nimi sestra Bernadeta. Títo siedmi si povedali, že k modlitbe ešte čosi pridajú: rozhodli sa na úmysel Svätého Otca obetovať svoje utrpenie, život i smrť. Potom k tomu pridali každodennú modlitbu svätého ruženca na rôzne úmysly, najmä za Svätého Otca a práve táto modlitba sa stala denným spojivom všetkých členov Rodiny.

V roku troch pápežov (1978) sa začalo ďalšie dielo Rodiny: otvorila sa „Zlatá kniha fatimská“. Každý, kto sa zaviaže do smrti denne modliť jeden ruženec, zapíše sa do tejto knihy. A za všetkých sa vo Fatime denne slúži svätá omša. Od októbra do Vianoc 1978 sa na Slovensku prihlásilo 900 ľudí k dennej modlitbe ruženca. Keď 13. mája 1980, v deň výročia vo Fatime, vystrelil Ali Ağca na pápeža Jána Pavla II., do „modlitbového útoku“ nastúpilo ďalších sedemtisíc dobrovoľníkov. Do Vianoc v jubilejnom roku 1985 smrti sv. Metoda a zasvätenia slovenského národa Panne Márii bolo prihlásených 75-tisíc členov. Na Vianoce v mimoriadnom Mariánskom roku 1987 išiel oznam Svätému Otcovi, že sa dosiahlo číslo 100-tisíc.