Musíme si pomáhať

vedci mohli pripraviť simulačné  pohybu ľudí a šírenia vírusu, politici sledovať opatrenia v Číne, Hongkongu, Taiwane, Macau alebo Singapure a pripravovať krízové plány. Modely možno aj boli, ale chýbali činy. Zhora správne akcie buď neprišli, alebo prišli neskoro. A mediálne výstupy proti koronavírusu nezaberajú. 

Keď chodím do Ázie, tak stretávam ľudí s iným prístupom k životu. V čase krízy, ale aj v bežnom živote, tam funguje 3P –  pokora, poslušnosť a pokoj. Ľudí tam stáročia cvičila v pokore príroda. My na západe chceme rozkazovať vetru a dažďu a naše 3P sú úplne zlé –  pýcha, panika a paralýza. Presne to sa práve deje v mnohých európskych krajinách a v USA. 

Poznáme to z firiem aj zo života –  buď sa nám udalosti vymknú spod kontroly a my iba reagujeme (volá sa to niekedy operatíva alebo hasenie problémov), alebo dokážeme udalosti do určitej miery preventívne riadiť a plánovať. S vírusom je to podobné. V obidvoch scenároch je však potrebné jedno P – pomoc.

Áno, koronavírus nám hovorí, že si musíme pomáhať. Začíname chápať, že zdieľaná ekonomika nie je iba zdieľanie fotografií a textov na internete, alebo taxíkov v meste. Potrebujeme nezištné zdieľanie talentov a darov, ktoré sme dostali. Aby bohatí pomáhali chudobným, mladí starým alebo zdraví chorým.

Posledné týždne ma napĺňajú optimizmom. Baťa povedal, že každý čin je lepší ako dlhé a krásne reči. Veru, prázdne reči nám zbytočne berú čas na správne akcie. Zažívam dnes explóziu inovácií a proaktívnych inovátorov. Šíri sa to ako nejaký obranný mechanizmus. Moji priatelia, podnikatelia, škrtajú tržby, splátky, platby a mzdy. Ide to veľmi rýchlo. Znížiť náklady a riziko kolapsu je potrebné, ale nedostatočné. 

vytvárajme kruhy pomoci

Vidím veľkú aktivitu, ktorá prináša rýchle a pozitívne zmeny. Včera sadal náš pán farár Vladimír Maslák z OZ Dobrý Pastier do auta v Kláštore pod Znievom. Nakladali sme mu jablká, maslo a vajcia. Z východu vyrážal s iným nákladom šéf Potravinovej banky Marko Urdzík a niekde v strede, v okolí Štrby, si mali svoj tovar vymeniť. Títo páni zachraňujú životy tých najohrozenejších –  ľudí, ktorí nemajú peniaze a strechu nad hlavou. 

Jablká sme nakladali deň predtým v Emilových sadoch v Dvoroch nad Žitavou. Volal mi majiteľ, Emil Schultz, že ich má v skladoch a už ich nepredá. Boli určené pre školy. Dal nám niekoľko ton zadarmo. Pri nakladaní mi hovoril, že v pondelok spálil 25-tisíc eur v sviečkach proti mrazu a aj tak príde asi o 70 % úrody. A v máji mu asi zostanú na poli tisíce ton jahôd, ktoré nebude mať kto pozbierať. Bude chýbať ovocie aj zelenina, lebo problém so zberom a prepravou je aj v iných krajinách. Možno si konečne uvedomíme, akí dôležití sú lokálni farmári a pestovatelia a aká nízka je potravinová sebestačnosť Slovenska.