pandémia, kríza, kolaps, ekonomická katastrofa. To sú aktuálne veľmi často sa opakujúce slová novinových titulkov. Minimálne na pár mesiacov nás čaká koniec bežného života, aký väčšina z nás donedávna považovala za samozrejmosť, až prirodzené právo. Áno, situácia je skutočne vážna. Vo svete ľudia zomierajú, mnohí sú vážne chorí a infikovaných pribúda v niektorých krajinách exponenciálnym počtom.
Bežný človek pociťuje obavy a strach z možnej nákazy svojich najbližších a seba. Z médií počúvame denne hrozivé štastiky o počte infikovaných a úmrtiach. Homo economicus v každom z nás však tiež hlasno bije na poplach. Núti nás riešiť našu ďalšiu ekonomickú existenciu. Prídem o prácu? Vystačia mi moje úspory? Ako zvládnem svoje existujúce finančné záväzky? A čo moje okolie? Budú mať ľudia dostatok peňazí na nákup tovaru či služby, ktoré priamo alebo nepriamo produkujem či dodávam?
Krajina ako Slovensko, čiže malá otvorená ekonomika, existenčne závislá od exportných trhov, doteraz prosperovala najmä vďaka priaznivým ekonomickým vetrom vo všetkých hlavných hospodárskych regiónoch sveta. Výraznému poklesu sa preto nevyhneme, aj keby sme my sami doma v boji s vírusom obstáli na výbornú.
Všetky krajiny postihnuté ochorením Covid-19 aktuálne prechádzajú väčšou či menšou krízou. Aj najväčší experti majú len hrubé odhady, ako dlho to celé potrvá. V týždne dúfajú už len najväčší optimisti, mesiace berie väčšina z nás za takmer isté a sú aj takí, ktorí varujú, že ani o rok to nemusí byť lepšie. Ak teda ekonomika výrazne trpí už teraz, lepšie to tak skoro nebude. Čaká nás teda hlboký pokles. A nielen ekonomický.
krízy nás sprevádzajú od nepamäti
Asi nie je vo svete krajina, ktorá by si vo svojej histórii neprešla krízou. Väčšou, menšou, existenčnou, spoločenskou, ekonomickou, politickou, sociálnou, ekologickou, morálnou či krízou elít. Variácií je skutočne veľa. Niektoré vyústili do výrazných spoločenských zmien, rozpadov zriadení, štátnych útvarov a pádu celých impérií, ale dokonca aj civilizácií. Krízy sa tiahnu naprieč celými dejinami ľudstva.
Človek nemusí veriť na apokalypsu ľudstva, aby sa neobával v budúcnosti nejakej hlbokej krízy či katastrofy. Naša ešte stále existujúca zraniteľnosť proti vplyvu prírody, rastúci počet obyvateľov planéty a súčasný model fungovania modernej spoločnosti postavený na neustálom ekonomickom raste vyžadujúcom spotrebu, a s tým súvisiaci zápas o obmedzené prírodné zdroje plus zvyšujúca sa ekologická záťaž, vyústia do menšej či väčšej korekcie. A to aj napriek tomu, že nové technológie nám pomáhajú riešiť problémy ešte nedávno neriešiteľné.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.