Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pocity ohrozenia môžu viesť k spúšťaniu rôznych obranných mechanizmov

.redakcia .spoločnosť

Vedci z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied sa pozreli na pocity bezmocnosti a obavy, ktoré pociťujú ľudia z ochorenia COVID-19, ale aj z budúcnosti.

Pocity ohrozenia môžu viesť k spúšťaniu rôznych obranných mechanizmov AP Photo/Bernat Armangue

pocity ohrozenia spúšťajú rôzne obranné mechanizmy, ktorých cieľom je zvýšiť subjektívny pocit kontroly, znížiť úzkosť či nájsť konkrétneho vinníka. Vyplýva to z výskumu vedcov z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorí sa pozreli na pocity bezmocnosti a obavy, ktoré pociťujú ľudia z ochorenia COVID-19, ale aj z budúcnosti, informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.

„Medzi takéto obranné mechanizmy patrí aj hľadanie zmyslu v aktuálnych udalostiach prostredníctvom vytvárania konšpiračných teórií o vzniku, šírení či liečbe nového koronavírusu,“ povedala Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Dodala, že ľudia s vyššou prežívanou úzkosťou a bezmocnosťou prijímali viac konšpirácií.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite